VII. archívne dni v Slovenskej republike (Liptovský Ján, 2003)

V dňoch 4. – 6. novembra 2003 sa konali v Liptovskom Jáne 7. archívne dni v Slovenskej republike za súčinnosti Spoločnosti slovenských archivárov, Ministerstva vnútra SR, odboru archívov a registratúr, Sekcie archívnictva a pomocných vied historických a Slovenskej historickej spoločnosti. Hlavným organizátorom bol Štátny archív v Bytči, pobočka v Liptovskom Mikuláši. Ústredná téma tohto stretnutia Archívy a vzdelávanie vyplynula zo súčasných potrieb archívnictva, novej slovenskej spoločnosti kráčajúcej do Európskej únie, no predovšetkým nekompromisných požiadaviek trhu práce.

Prednášky odborníkov z každej oblasti sa niesli v snahe o hľadanie súčinnosti vedeckého, odborného a trhového. 4. novembra podujatie otvorila predsedníčka Spoločnosti slovenských archivárov Veronika N o v á k o v á. Okrem iného privítala vzácnych hostí zo zahraničia – z Poľska generálneho tajomníka Poľskej archívnej spoločnosti Krzysztofa S t r y j k o w s k é h o, Česka člena výboru Českej archívnej spoločnosti Bohumíra B r o m a, členov výboru Maďarskej archívnej spoločnosti Sándora H a u s e r a a Györgya R ó z s u. Bohumír B r o m vo svojom pozdravnom príhovore pripomenul blížiace sa 50. výročie založenia štátneho archívnictva v spoločnej Československej republike. Pri tejto príležitosti tlmočil pozdrav českých kolegov, ale aj návrh na usporiadanie spoločného stretnutia českých a slovenských archivárov na česko – slovenskom pomedzí. Keďže slovensko – české vzájomne dobré vzťahy neovplyvnilo ani rozdelenie spoločného štátu, účastníci a aj členovia výboru tento návrh uvítali a prisľúbili ďalšie rokovania, ktoré by vyvrcholili stretnutím českých a slovenských archivárov na jar budúceho roku. Samotný program otvoril vedúci katedry archívnictva na FF UK v Bratislave Leon S o k o l o v s k ý. Prednášku – Aktuálne problémy výučby archívnictva na Univerzite Komenského v Bratislave, sústredil na obdobie od vzniku samostatnej novej katedry archívnictva v roku 2000. Výchova a vzdelávanie archivárov boli prispôsobené všeobecným vysokoškolským trendom v zahraničí. Archivári študujú 10 semestrov v dvoch úrovniach – 1. úroveň obsahuje 4 semestre a 2. úroveň 6 semestrov. Klasické prednášky a semináre boli nahradené jednosemestrálnymi kurzami. Vyučovanie je zabezpečované predovšetkým internými vyučujúcimi. Dôraz je kladený na pomocné vedy historické, jazykové vzdelávanie (nemecký, latinský a maďarský jazyk) a na historické disciplíny. Je uplatňovaný tzv. kreditný systém hodnotenia vedomostí študentov. Boli zrušené opravné dekanské skúšky. Pri štúdiu vyučujúci akceptujú v istej miere aj zahraničné štúdium. Pomerne málo záujemcov o archívnictvo bolo kvôli náročným prijímacím pohovorom z nemeckého jazyka. Z tohto dôvodu katedra pristúpila v šk. roku 2003/2004 iba k skúškam z histórie a všeobecného základu. Vzdelávanie je rozdelené na bakalársky, magisterský a doktorandský stupeň. Katedra získala akreditáciu na vzdelávanie archívnictva a pomocných vied historických. L. Sokolovský oboznámil prítomných s pomerne podrobným obsahom samotného štúdia. V spolupráci s archívmi zdôraznil ich nezištnú pomoc v súčastnej, zvlášť pre školy, ťažkej finančnej situácii. Na záver pripomenul aktivity pedegógov a vydanie Učebnice chronológie od prof. Nováka. Juraj R o h á č vystúpil s príspevkom Odborná prax poslucháčov archívnictva. Minulosť, súčasnosť a perspektíva. Pedagóg FF UK v Bratislave zhodnotil prax archivárov v minulosti, ktorá sa uskutočňovala predovšetkým v archívoch v Bratislave a aj v zahraničí – v Poľsku, Maďarsku a Nemecku. V roku 1989 bola obnovená spolupráca odboru archívnictva so Slovenským národným archívom v Bratislave, ktorú zmluvne potvrdili v roku 2000. V súčasnosti prebieha prax od druhého ročníka a je rozdelená na štyri časti. 1. – 3. časť prebieha v SNA a 4. časť v archíve v mieste bydliska poslucháča. Na túto prednášku nadviazala Eva V r a b c o v á, ktorá predniesla poznatky z praxe poslucháčov v SNA, pod názvom Pohľad na prax poslucháčov archívnictva a PVH v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Informovala o tematickom obsahu praxe. V 2. ročníku majú študenti 5 dennú prax, v 3. a 4. ročníku – 3 týždne a diplomovú prax. Konštatovala, že poslucháči majú najväčšie problémy pri spracovaní nových fondov. Zároveň navrhla, aby si mohli študenti vybrať oblasť svojho záujmu už od 2. ročníka, teda či majú záujem o staršie, resp. o novšie fondy. Riaditeľ odboru archívov a registratúr Peter K a r t o u s predniesol príspevok Vzdelávanie archivárov v kontexte ďalšieho rozvoja štátnych archívov do roku 2015. Priblížil archivárom Koncepciu rozvoja archívnictva do roku 2010, s výhľadom do roku 2015. Archivári by mali zvládnuť využívanie nových technológií, predovšetkým výpočtovej techniky. Zdôraznil veľmi nízky počet reštaurátorov a pripomenul ich stredoškolské vzdelávanie v Banskej Štiavnici. Skonštatoval počty stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných archivárov vo všetkých štátnych archívov. V budúcnosti sa však plánuje nárast pracovníkov v archívoch o 187 osôb, kvôli súčasnému veľkému pracovnému vyťaženiu. Na reštaurátorské miesta je plánovaných 15 vysokoškolských a 39 stredoškolských miest. Nedostatkom archivárov je ich neznalosť jazykov, predovšetkým však anglického jazyka. Milan M i š o v i č odprednášal príspevok na tému Súčasné trendy vzdelávania v oblasti archívnictva v zahraničí. V úvode porovnal prácu v archívoch v minulosti a súčasnosti. Ukazuje sa nová potreba vzdelávania archivárov, ktoré by nadväzovalo na novú legislatívu. Konštatoval, že archívnictvo je multivedným odborom. Predstava študentov v škole sa nestotožňuje s realitou, s ktorou sa stretávajú v praxi v archívoch. Kritizoval, že počas štúdia je venovaných málo predmetov predarchívnej starostlivosti a z toho vznikajú sklamania študentov zo samotnej archívnej práce. Veľmi zaujímavými boli informácie týkajúce sa vzdelávania v susedných štátoch, najmä v Poľsku, v Maďarsku, Česku a vo Veľkej Británii. V niektorých mestách vznikajú špecializované archívne odbory, na ktorých sa vyučuje správa registratúr, archívne právo a pod. Veľmi rôzne sú aj počty hodín a diferencovanosť predmetov. V niektorých školách sa ustupuje od klasického vzdelávania a pristupuje sa k vzdelávaniu v nových predmetoch. S koreferátom vystúpili Peter Z m e t á k a Ing. S z a b ó zo Slovenskej národnej knižnice z Martina. Informovali archivárov o ústrednej evidencii historických knižných fondov a vyzvali archivárov na možnosť spolupráce pri ich sprístupňovaní. Poďakovali sa za ústretovosť v archívoch v Topoľčanoch a v Poprade. J. H a n u s sa vo svojom príspevku zaoberal vzdelávaním reštaurátorov. Pripomenul nedostatok odborníkov a vyzdvihol spoluprácu s Chemickotechnologickou fakultou STU v Bratislave a Slovenskou národnou knižnicou v Martine. Podporil potrebu jazykového vzdelávania archivárov, predovšetkým v anglickom jazyku. Po krátkej diskusii sa prezentovali so svojimi výrobkami firmy EMBA, BACH s programom Vade Mecum a komplexnou správou registratúr. Druhý deň – 5. november, otvoril prednáškou Štúdium archívnictva na Prešovskej univerzite v Prešove Ferdinand U l i č n ý, st. Zaspomínal na začiatky budovania archívnictva v Prešove v 90. rokoch minulého storočia, na ktorom sa začalo vyučovať podľa príkladu štúdia v Prahe a v Bratislave. 90% hodín bolo venovaných pomocným vedám historickým a 10% histórii. V súčasnosti je tento pomer 50% ku 50%. V Prešove odbor archívnictvo otvárajú každé 2 – 3 roky a registruje vyše 30 absolventov. Podľa neho sa v praxi neosvedčili systém jednoodborového vzdelávania a odporučil dvojodborové, resp. viacodborové štúdium v rôznych kombináciách s jazykom, resp. s históriou. Zuzana K o l l á r o v á informovala o niektorých aktivitách Štátneho archívu v Levoči, pobočka Poprad pri realizovaní projektov Európskej únie, v príspevku Archívy, vzdelávanie a projekty Európskej únie. Archív v Poprade sa zapojil doposiaľ do dvoch projektov financovaných Európskou úniou. Oba boli spojené so vzdelávaním žiakov na stredných a základných školách. Prvý projekt realizovali v spolupráci s Mestským úradom v Poprade a v Zakopanom. Okrem prednášok o histórii regiónu pre učiteľov a žiakov, zrealizovali aj publikáciu Tatry a podtatranská oblasť, odporúčanú ako doplňujúce učebné texty pre žiakov základných a stredných škôl. V druhom projekte spolupracujú archivári s Európskym informačným centrom vo Velikom Tarnove v Bulharsku a so základnými a strednými školami v Portugalsku a Francúzsku. Ústrednou témou je výchova a vzdelávanie k európskemu občianstvu. Okrem pravidelných stretnutí so žiakmi a učiteľmi archivári vypracovali učebné texty, ktoré budú preložené do anglického jazyka a CD približujúce históriu a súčasnosť Slovenska a Spiša. Radovan B l a h o predstavil odbor reštaurovania a konzervovania papiera na SPŠ Stanislava Stankoviankeho v Banskej Štiavnici. Prvý ročník bol otvorený v šk. roku 1995/1996. V 1. a 2. ročníku sa vyučujú základné knihárske práce a historické väzby, v 3. ročníku si žiaci osvojujú počiatky reštaurátorských prác, kníhviazačstvo a pod., v 4. ročníku už samostatne pracujú, musia vytvoriť samostatnú prácu, ktorú musia aj obhájiť. V čase vyhradenom pre zahraničných hostí vystúpil Krzysztof S t r y j k o w s k y. Podrobne zoznámil slovenských archivárov so vzdelávaním na Univerzite v Poznani. Poľský kolegovia organizujú aj vzdelávanie prostredníctvom Spoločnosti pre stredné kádre a archívnych kurzov. V podobnom duchu sa niesol aj príhovor Gyorga R ö z s u z Maďarska. Romantickým návratom do minulosti sa prihovorila Mária S t i e b e r o v á vo svojom príspevku Poznámky k vysokoškolskému štúdiu archívnictva, 6. novembra. Porovnávala minulosť so súčasnosťou. Mala však aj závažné pripomienky k obsahu súčasných vedných disciplín, ktoré sa vyučujú na katedre archívnictva. Podľa nej je kladený malý dôraz na prípravu študentov na spracovávanie fondov. Navrhla viac diferencovať problematiku pomocných vied historických, napr. medzi ne zaradiť aj samostatné dejiny archívnictva. V praxi by mali participovať na vzdelávaní študentov aj iné archívy, okrem Slovenského národného archívu. Navrhla ukončenie bakalárskeho štúdia po 3 rokoch. S koreferátom Archívny kurz ako ďalšia forma vzdelávania stredoškolákov? vystúpila Veronika N o v á k o v á . Na základe svojich osobných skúseností zdôrazňovala potrebu ďalšieho vzdelávania stredoškolákov a ako veľmi úspešný sa jej javil dvojročný kurz s 300 vyučovacími hodinami. Vzdelávanie na strednej knihovníckej škole považovala za nie veľmi účinné. Martina O r o s o v á sprostredkovala poslucháčom Využívanie Archívu Pamiatkového úradu SR v univerzitnom vzdelávaní. Archívne fondy využívajú predovšetkým študenti architektúry, ktorí sa podieľajú aj na niektorých archívnych prácach. Pamiatkári využívajú automatizovanú správu registratúry. Sprístupnili časť databázy na internete. Chcú vybudovať pracovisko na nových elektronických princípoch. Zaujímavosťou bolo vytváranie vlastných CD a internetovej stránky. V roku 1970 absolvovala Marta K a m a s o v á nadstavbové stredoškolské štúdium. Jej príspevok Odborné archívne vzdelanie a jeho využívanie v praxi štátnych archívov, vychádzal z osobných skúseností. Potvrdila výborné klasické vzdelávanie v odbore, ale aj nedostatky vo vedomostiach o predarchívnej starostlivosti. Vyslovila požiadavku na možnosť celoživotného vzdelávania a domácich a zahraničných stáží. Archivárka Slovenských elektrární Lívia N a g y o v á s Radoslavom N a d z a m o m zo spoločnosti PosAm Bratislava, spol. s r. o. predstavili Elektronické vzdelávanie užívateľov príručnej registratúry a predviedli samotnú aplikáciu programu. V diskusii reagoval na všetky pripomienky a návrhy na štúdium na odbore archívnictva Leon S o k o l o v s k ý. Uviedol, že viaceré pripomienky na katedre zvážia a podľa možnosti sa ich pokúsia akceptovať. Zároveň zdôraznil, že nie je úlohou vysokej školy naučiť všetko, ale predovšetkým zoznámiť študentov s novými možnosťami. Vyučujúci sa pokúsia nájsť optimálne podmienky pre študentskú prax. K pripomienkam o dĺžke bakalárskeho štúdia povedal, že táto nemôže prerušiť tematický harmonogram. A na obhajobu vypovedaných názorov skonštatoval, že študent môže študovať z magisterského stupňa na bakalársky bez prijímacích pohovorov po splnení určitých vopred stanovených podmienok. Viaceré príspevky týkajúce sa možnosti vzdelávania stredoškolákov, podporil vo svojom vystúpení Milan M i š o v i č. Uviedol viaceré kladné i záporné pripomienky k vzdelávaniu na strednej knihovníckej škole a kurzu archívnictva. Téma, ktorá bola spočiatku pretraktovaná ako akademická, sa preniesla do vážnych kuloárnych i konferenčných rozhovorov. Pri vzájomnom lúčení si ju archivári odnášali aj na svoje pracoviská. Ako sa zdá, výbor Spoločnosti slovenských archivárov tohto roku trafil do čierneho. Na záver treba ešte spomenúť, že vďaka mikulášskym kolegom a veľmi priaznivému slnečnému novembrovému počasiu, bolo archivárom dopriané pokochať sa nádhernou liptovskou prírodou a poobdivovať skanzen Liptovskej dediny. Organizátorom je potrebné vypovedať veľké – Ďakujeme, za dobre pripravené podujatie!!!

Zuzana Kollárová