XIII. archívne dni v Slovenskej republike (Bojnice, 2009)

Okolo 170 účastníkov XIII. archívnych dní v Slovenskej republike privítalo nielen slnečné počasie, ale aj malebné mestečko Bojnice, ktoré sa pýši perlou hornej Nitry – Bojnickým zámkom. Konferencia s medzinárodnou účasťou archivárov z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska a Slovinska sa konala pod záštitou ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka a s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu ako aj viacerých sponzorov. Trojdňové rokovanie sa uskutočnilo v priestoroch kongresovej sály Kultúrneho centra Bojnice v čase 26. – 28. mája 2009. Organizátormi podujatia boli Spoločnosť slovenských archivárov, MV SR – odbor archívov a registratúr, Sekcia archívnictva a pomocných vied historických SHS pri SAV a MV SR – Štátny archív v Nitre, pobočka Bojnice. Celé tri dni sa neniesli len v radostnom duchu 20. výročia založenia Spoločnosti slovenských archivárov, ale mali aj „trpkejšiu príchuť“ – ich hlavnou témou boli Archívy v krízových situáciách. Téma nebola vybraná náhodne, ale po dohode predsedov zúčastnených archívnych spoločností Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. V domácom poňatí odrážala aktuálnu situáciu slovenských archívov a neľahkú úlohu samotných archivárov v boji o zabezpečenie ochrany vzácnych archívnych dokumentov, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. V prípade zahraničných hostí rezonovali témy živelných pohrôm a katastrof, ktoré zasiahli európske archívy, ako povodne v Čechy i na Morave, či v Poľsku, pri ktorých veľká voda nenávratne zničila vzácne archívne dokumenty.

V prvý deň rokovania pozdravil všetkých zúčastnených primátor mesta Bojnice pán František Thám. Po ňom sa prítomným prihovorili: riaditeľ odboru archívov a registratúr MV SR Ing. Jozef Hanus, CSc., predsedníčka Spoločnosti slovenských archivárov PhDr. Zuzana Kollárová, PhD. a riaditeľka Štátneho archívu v Nitre, pobočka Bojnice Mgr. Danica Simanová. Odbornú časť konferencie v prvom bloku otvoril Jozef Hanus prednáškou Medzinárodné aktivity v oblasti riešenia krízových situácií v archívoch, ktorou sa zameral na krízové situácie spôsobené prírodnými pohromami a katastrofami v európskych archívoch ako aj zlou hospodárskou a finančnou situáciou, ohrozujúcou slovenské archívnictvo. Predstavil archívnictvo v spoločnej Európe a riešenia vzniknutých problémov, s ktorými prišla Rada Európy. Peter Zoričák z MV SR, odboru archívov a registratúr sa venoval téme Archívy v krízových situáciách – trvalý stav? – našťastie krízový stav na Slovensku nebol spôsobený vojnou a živelnými pohromami, ale celkovou dlhodobou stagnáciou slovenského archívnictva. Práve takáto stagnácia a ignorovanie potrieb dôstojnej úschovy archívnych dokumentov je dôsledkom ich nevyhovujúceho uloženia v chátrajúcich polorozpadnutých budovách, akútnym nedostatkom úložných priestorov, ale aj kvalifikovaných pracovníkov zabezpečujúcich ich ochranu. Spomenul, že na prahu 3. tisícročia sa na Slovensku nachádzajú archívy, ktoré nemajú svoju vlastnú budovu ako Archív hlavného mesta SR Bratislavy, archívy v Bytči, Žiline, Liptovskom Mikuláši či v Rimavskej Sobote. V závere svojho vystúpenia prítomných oboznámil s vypracovaním krízovej inštrukcie v prípade zasiahnutia archívov živelnou pohromou alebo akoukoľvek inou nepredvídateľnou situáciou. Nasledujúci referát Milana Mišoviča sa venoval požiaru v jednom z depozitárov archívu Bratislavskej župy v roku 1853, prečítal ho však jeho kolega Peter Zoričák. Referátom Krízový stav digitalizácie pokračovala Mgr. Monika Péková zo Slovenského národného archívu, ktorá sa zamerala, ako to už názov prezrádza, na elektronizáciu archívov a digitalizáciu archívnych dokumentov v slovenských archívoch. Sústredila sa na tri prebiehajúce projekty v oblasti digitalizácie. Okrem toho sa venovala aj internetovému prehliadaču Archívne Vademecum, o ktorom verejnosť nie je dostatočne informovaná, a v ktorom chýbajú zdigitalizované archívne dokumenty ako aj elektronické archívne pomôcky. Prvý blok uzavrel Jozef Vážny z Asociácie správcov registratúr prednáškou Registratúrne strediská v krízových situáciách, ktorou informoval o práci asociácie v oblasti správy registratúry a žalostnom stave niektorýchregistratúrnych stredísk právnických osôb na Slovensku. Po prestávke sa v druhom bloku predstavili zahraniční hostia: Bohumir Brom z Národného archívu v Prahe sa venoval bezpečnostnej problematike v súčasnom českom archívnictve. O ochrane archívnych dokumentov v štátnych archívoch v Poľsku v prípade katastrof a krízových situácií informoval Przemysław Wojciechowski z archívu v Poznani a premenu organizácie archívnictva v Maďarsku po zmene režimu, najmä vznik, zánik, zlučovanie archívov, ako i vývoj cirkevných archívov priblížil László Szögi z Archívu ELTE v Budapešti. Prvý deň rokovaní ukončila diskusia a prezentácia firiem. Po celodennom vzdelávaní si účastníci mohli prezrieť kostol sv. Martina, biskupa z Tours, ktorý patrí k najstarším sakrálnym pamiatkam na hornej Nitre. Odborný výklad návštevníkom sprostredkovala Mgr. Barbora Matáková z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne, pracovisko Prievidza.

Druhý deň podujatia sa začal zostrihom správ, ktoré pripravil Milan Antonič z Archívu Slovenskej televízie, reflektujúc na prezentovanú problematiku. Tretí blok prednášok tvorili príspevky vedúcich pracovníkov slovenských archívov zápasiacich s neľahkými priestorovými situáciami. Veronika Nováková vo svojej prednáške vniesla prítomných do úskalia dlhodobej rekonštrukcie Štátneho archívu v Bratislave, pobočka Šaľa, sídliaceho v národnej kultúrnej pamiatke renesančnom kaštieli v Šali. Následne Jana Kurucárová zo Štátneho archívu v Bytči osvetlila históriu renesančného zámku, priblížila jeho rekonštrukcie a tiež prispôsobenie miestností pre archívne účely. Venovala sa nedostatku priestorovej kapacity, ale naznačila aj možné riešenia do budúcnosti: získať novú budovu alebo vybudovať účelovú budovu archívu. S rovnakým priestorovým problémom zápasil aj žilinský archív, o čom informoval Peter Štanský zo Štátneho archívu v Bytči, pobočka Žilina. Práve tento archív sa niekoľkokrát sťahoval do nevyhovujúcich priestorov, až kým mu ministerstvo vnútra nepridelilo po roku 2003 dve vlastné budovy. Peter Štanský sa zmienil aj o nedostatočnom personálnom obsadení archívov a nepostačujúcom materiálno-technickom vybavení. Doslova peripetie s hľadaním vhodných priestorov pre archív v Liptovskom Mikuláši opísal Peter Vítek zo Štátneho archívu v Bytči, pobočka Liptovský Mikuláš v príspevku Štátny archív v Liptovskom Mikuláši v rokoch 1999 – 2009 – hľadanie životného priestoru. Z celkového počtu navrhovaných 20 budov pre účely archívu rokovania stroskotali na finančných prostriedkoch alebo nevhodných priestoroch na uloženie archívnych dokumentov. Druhý rokovací deň bol ukončený prednáškami zahraničných hostí. Michal Ďurovič z Národného archívu v Prahe sa svojím príspevkom Krízové plánování ve státních archivech České republiky – zkušenosti z povodní v letech 1997 a 2002 zameral na skúsenosti s povodňami v Čechách a na Morave, prípravou vzorového krízového plánu pre štátne archívy a spoluprácu Českej republiky, Poľska a Nemecka v príprave archívov na krízové situácie. Hanna Krajewska z Archívu Poľskej akadémie vied predstavila medzinárodnú organizáciu Modrý štít, ktorá vznikla v roku 1996 v Paríži. Jej cieľom je záchrana kultúrnych hodnôt v dobe ohrozenia. Modrý štít ako symbol na označenie kultúrnych hodnôt prijal Haagsky výbor v roku 1954, aby zabezpečil ich ochranu počas vojnových konfliktov a prírodných pohrôm. V rámci diskusie odzneli dva diskusné príspevky od Šarloty Drahošovej Premeny priestorových a personálnych kríz v Štátnom archíve v Nitre a Márie Grófovej z Archívu Univerzity Komenského, ktorá predostrela informácie o neutešenom stave univerzitného archívu vyplývajúce z nezabezpečenia základných potrieb jeho zriaďovateľom. Po pesimistickom zhodnotení situácie slovenských archívov sa mohli účastníci konferencie uvoľniť a odreagovať. Zamestnankyne Štátneho archívu v Nitre, pobočka Bojnice zabezpečili pre nich voľný vstup do priestorov Bojnického zámku a Zoologickej záhrady v Bojniciach. Na závažné problémy možno poniektorým pomohol zabudnúť spoločenský večer alebo práve naopak, stal sa príležitosťou pre archivárov na prediskutovanie pálčivých problémov slovenského archívnictva.

V posledný deň populárneho podujatia archivárov odzneli príspevky zahraničných hostí. Naši poľskí kolegovia sa zamerali na ničenie archívnych dokumentov vodou ako aj nevhodnými úložnými priestormi. Anna Domalanus z Archívu Univerzity Adama Mickiewidza v Poznani informovala prítomných o skomplikovaní života v archíve spôsobené prasknutím vodovodného potrubia, počas havárie poľskí archivári zachraňovali 600 b. m archívnych dokumentov z rokov 1920 – 2002. Situácia, ktorá môže postihnúť každý jeden archív, a ktorú si ani jeden archivár nechce predstaviť, nie ešte zažiť. O registratúrnych strediskách malých inštitúcií, samospráv, vedeckých inštitúcií, úradov spravodlivosti hovoril Maciej Jasiński z Archívu mesta Varšavy. Poukázal na neprimerane zlé podmienky, v ktorých sú umiestnené, ako aj na ohrozenie archivárov pracujúcich v takýchto zdraviu škodlivých podmienkach. Záverečný blok rokovania po prestávke otvoril svojím referátom predseda Spolku maďarských archivárov Árpád Tyekvicska, ktorý vo svojom príspevku predstavil problematickú štruktúru archívov v Maďarsku a ich núdzové rozpočty. Kameňom úrazu u našich južných susedov je neexistujúca jednotná štruktúra archívov, ale len archívna sieť. Poukázal aj na s touto skutočnosťou súvisiacu finančnú situáciu jednotlivých archívov, ktoré sú v mnohých prípadoch finančne poddimenzované. Archívnictvo v Maďarsku neriadi jedna centrálna inštitúcia, ale jednotlivé ministerstvá. Systém archívov tvoria na jednej strane archívy miest a župnej samosprávy a na druhej strane Maďarský krajinský archív, pri ktorom pracuje Odborná archívna rada a štátne odborné špecializované archívy. Viktor Haraszti z Archívu hlavného mesta Budapešť sa venoval problémom súvisiacim s archivovaním písomností likvidovaných hospodárskych organizácií v Maďarsku. Prijatím zákona o konkurznom konaní súvisiaceho s hromadným zánikom štátnych podnikov boli maďarské archívy postavené pred nekontrolovateľný nával obrovského množstva odovzdávaných záznamov s trvalou archívnou hodnotou, na čo ich priestorové kapacity nestačili. Z toho dôvodu úschovu, aj v prípade archívnych dokumentov, zabezpečovali komerčné firmy, ktoré nespĺňali základné podmienky na ich ochranu. Archívom nebolo umožnené do tohto procesu aktívnejšie vstupovať. Verejnou správou nebol prijatý ani návrh archivárov na zriadenie medziarchívov, ktoré by prevzali záznamy zanikajúcich organizácií a tým by dochádzalo k pokojnejšiemu vytriedeniu registratúrnych záznamov so znakom hodnoty „A“ a ich odovzdaniu do archívov. Súčasne by medziarchívy zabezpečili uloženie personálnych záznamov s dlhodobými lehotami uloženia, ktoré sú potrebné na dôchodkové účely. Posledné slovo nielen bloku, ale celého podujatia archivárov patrilo Istvánovi Kenyeresovi z Archívu hlavného mesta Budapešť, ktorý sa zaoberal elektronickým archívom, elektronickými dokumentmi, ich uchovávaním a využívaním.

Na záver účastníci XIII. archívnych dní v Bojniciach uložili Výboru Spoločnosti slovenských archivárov predložiť odboru archívov a registratúr MV SR tieto požiadavky: riešiť krízový stav v Archíve hlavného mesta SR Bratislavy, ďalej v Štátnom archíve v Bytči a jeho pobočkách v Žiline a v Liptovskom Mikuláši, ako aj v Štátnom archíve v Prešove, pobočka Prešov. Ďalej vypracovať havarijný plán v krízových situáciách štátnych archívov a zabezpečiť pripojenie sa k systému medzinárodnej organizácie na ochranu národného kultúrneho dedičstva Modrý štít.

Zuzana Kotianová