V. archívne dni v Slovenskej republike (Mojmírovce, 2001)

Keď sa v roku 1997 po prvýkrát konali v Poprade archívne dni, na ktorých sa zúčastnili archivári zo všetkých typov archívov, mnohí nepredpokladali, že tento pokus o ich stretávanie na odbornej úrovni bude mať dlhé trvanie. Preto sme veľmi radi, že naša archivárska spoločnosť sa stretla už na jubilejných 5. archívnych dňoch.

Každoročne nosným podujatím bola konferencia zameraná na odbornú tému, kde odzneli prednášky renomovaných archivárov. V diskusii sa riešili problémy, odzneli pripomienky, propagovala sa vlastná práca. Tak tomu bolo aj tohto roku. Piate archívne dni v Slovenskej republike sa konali v dňoch 8.-10. októbra 2001 v Mojmírovciach. Organizátormi boli Ministerstvo vnútra SR - odbor archívnictva a spisovej služby, Spoločnosť slovenských archivárov a Štátny oblastný archív v Nitre. Krásny kaštieľ privítal asi 120 archivárov z celého Slovenska, ktorí reprezentovali všetky typy archívov. Opäť sa tu prejavilo obmedzenie rozpočtu štátnych archívov, preto sa podujatia nemohli zúčastniť všetci záujemcovia. Hosťami podujatia boli zástupcovia Českej archívnej spoločnosti Tomáš Kalina a Miroslav Kunt. Piate archívne dni otvorila predsedníčka Spoločnosti slovenských archivárov Veronika Nováková, ktorá privítala starostu obce Mojmírovce Imricha Kováča, riaditeľa Družstevného vzdeláva¬cieho ústavu Štefana Bugára, riaditeľa odboru archívnictva a spisovej služby MV SR Petra Kartousa, vystavujúce firmy a všetkých sponzorov. Štefan Bugár privítal zúčastnených a oboznámil ich s históriou kaštieľa. Rokovanie prebiehalo v bývalom žrebčinci. Imrich Kováč v krátkom príhovore hovoril o svojej obci, v ktorej žije 2 700 obyvateľov a o dobrej spolupráci s ústavom. Hlavným podujatím 5. archívnych dní bola konferencia na tému Ochrana archívneho dedičstva v SR - súčasný stav, problémy a perspektívy na prahu tretieho tisícročia. Táto téma oslovila všetkých archivárov, pretože s ochranou písomností sa stretáva každý z nás bez ohľadu na to, v akom archíve pracuje. Prvý odborný referát na tému Súčasný stav, problémy a perspektívy ochrany archívneho dedičstva v SR predniesol vedúci oddelenia archívnej ochrany v Slovenskom národnom archíve Jozef H a n u s . Vo svojej prednáške predstavil medzinárodné organizácie zaoberajúce sa ochranou archívnych dokumentov a hovoril aj o svojom vystúpení na konferencii v Budapešti. Zdôraznil, že od ochrany závisia zachované informácie. Základnými princípmi sú: 1. legislatívne opatrenia - deklarácia NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva a nový zákon o archívoch a registratúrach, 2. základná ochrana - konzervovanie a reštaurovanie. Ochrana začína už pri tvorbe archívneho dokumentu. Podľa Jozefa Hanusa môžeme ovplyvniť z hľadiska materiálovej podstaty kvalitu nosiča záznamu, kvalitu média, na ktorom je nosič vyhotovený, dostupnosť technológií čítania záznamov. Z pohľadu archívnej činnosti je dôležitá kvalita predarchívnej starostlivosti, hodnotenia a vyraďovania písomností. Kvantum záznamov z konca 20. storočia je treba riešiť dôkladným vytriedením. Z praxe vychádza myšlienka: „V archívoch sa nič nestratí, len nie vždy sa to nájde." Základom ochrany sú aj archívne budovy, v ktorých treba dodržať niekoľko požiadaviek: primeranú izoláciu, priemernú teplotu a vlhkosť, elektrické požiarne a zabezpečovacie systémy, kvalitné stavebné materiály. Stretávame sa s problémami s kyslým papierom. Slovenský národný archív uchováva spolu 30 km archívnych dokumentov, ostatné archívy spolu 125 km. V Slovenskej národnej knižnici je uložených 3,8 mil. zväzkov kníh. Z hľadiska dlhodobej stálosti ostáva najvýhodnejší trvanlivý papier a mikrofilmovanie. Pre archívy sú najnebezpečnejšie nepredvídané udalosti a katastrofy - požiare a vytopenie. Veronika Nováková, riaditeľka Štátneho okresného archívu v Šali, nás vo svojom referáte na tému Vyhodnotenie dotazníka o ochrane v archívoch SR oboznámila s výsledkom tejto akcie, kto¬rej sa zúčastnili všetky štátne archívy. Dotazník mal pomôcť získať obraz o stave a nedostatkoch v ochrane archívnych dokumentov v archívoch SR. Prvá časť dotazníka sa zaoberala archívnymi fondmi, triedením písomností podľa druhu a ich zabezpečením proti živelným pohromám. Druhá časť dotazníka sa týkala budov. Priemerný vek budov štátnych oblastných archívov je 110 rokov a štátnych okresných archívov 118. Rekonštrukcia archívov prebiehala hlavne v 70. rokoch. Pre porovnanie uviedla Veronika Nováková aj štatistické údaje týkajúce sa hodnotenia stavu archívnych dokumentov a ich uskladnenia. Zhodnotila manipuláciu s archívnymi dokumentmi, vyhotovenie fotokópií, mikrofilmov a mikrofišov, podmienky na konzervovanie a reštaurovanie, zapožičiavame archívnych dokumentov, fotografovanie a filmovanie. Zaoberala sa aj archívnymi knižnicami a uložením kníh, časopisov a novín. Referát Petra D r a š k a b u, riaditeľa Slovenského národného archívu v Bratislave, pod názvom Riešenie problémov ochrany z pohľadu súčasnej a pripravovanej legislatívy vychádzal zo snahy vytvoriť podmienky na ochranu archívnych dokumentov. Túto úlohu, ktorá našla svoje miesto aj v archívnej legislatíve, možno zhrnúť do troch bodov - starostlivosť o písomnosti, prostriedky na ochranu a podmienky na dobré uloženie. Návrh zákona o archívoch a registratúrach hovorí o ochrane v niekoľkých paragrafoch - § 3 - archívne dedičstvo je súčasťou kultúrneho dedičstva SR, § 7 - povinnosti archívu v predarchívnej starostlivosti, § 8 - práva a povinnosti vlastníka archívneho dokumentu, § 35 - štátny odborný dozor, § 38 - udelenie pokút za zničenie písomností. Veľký záujem archivárov vyvolal referát riaditeľa odboru archívnictva a spisovej služby MV SR Petra K a r t o u s a Aktuálne otázky a pripravované zmeny v slovenskom archívnictve. Riaditeľ v ňom upozornil na štrukturálne zmeny v slovenskom archívnictve v roku 2002 a na zmeny, ktoré vyplynú z novoprijatých zákonov o štátnej a verejnej službe. Nie všetci pracovníci archívov sa budú môcť stať zamestnancami štátnej služby, zákon to umožní len tým pracovníkom, ktorí sa svojou pracovnou náplňou podieľajú na riadení, rozhodovaní, kontrole a prijímaní rozhodnutí štátnej správy. Pracovníci štátnej služby budú mať nové obsahy pracovných činností a budú zaradení do nových platových tried 38. Nový zákon o archívoch a registratúrach je pripravený a je podaný na medzirezortné konanie. Odbor archívnictva a spisovej služby MV SR pripravil tri vyhlášky: o ochrane archívnych dokumentov a registratúrnych záznamov, o hodnotení a vyraďovaní zázna¬mov a preberaní archívnych dokumentov a o evidencii archívneho dedičstva SR a prístupe k archívnym dokumentom. Návrh zákona bol uverejnený vo Fóre archivárov č. 4/2001 a na internetovej stránke MV SR, sekcie verejnej správy. Značnú pozornosť v zákone vzbudil návrh novej štruktúry archívov. Pôvodne navrhovaná štruktúra archívov vychádzala z modelu 2 + 40, tento model sa však z ekonomických dôvodov ukázal ako nepriechodný. Preto návrh zákona bol pripravovaný na model 2 + 7 štátnych archívov s pobočkami + Archív mesta Bratislavy. Posledná verzia zákona tiež obsahuje zmenu v tom zmysle, že archívy osobitného významu zostanú metodicky riadené MV SR. Po uplatnení nového zákona v praxi sa nebudú meniť kompetencie archívov, všetky archívy však budú napojené na štátny rozpočet MV SR. Vzťahy ministerstva, ústredia, štátnych archívov a pobočiek sa upravia v organizačnom poriadku. Diskusia na záver prvého rokovacieho dňa sa niesla v znamení pripravovaného zákona. Leon S o k o l o v s k ý upozornil na najdôležitejšiu stránku zmeny štruktúry archívnictva: vytvorenie špecializovanej štátnej správy, ktorá bude nezávislá od verejnej správy. Doteraz sa všetky reformy verejnej správy premietali aj do zmien v archívoch. Je tu šanca, že všetky stupne archívov budú stabilnejšie a zamestnanci budú mať archívne vzdelanie. Treba sa odosobniť od archívov, pod ktoré budeme patriť. Vyslovil názor, že názov expozitúra pre terajšie štátne okresné archívy nie je vhodný, lebo názov pobočka je hierarchicky vyšší stupeň. Mária K a č k o v i č o v á vo svojom diskusnom príspevku privítala, že posledná verzia zákona upravuje aj riadenie archívov osobitného významu. Anna D u n aj s k á podrobila kritike návrh na novú štruktúru archívov. Domnieva sa, že jej uplatnenie by viedlo k degradácii štátnych okresných archívov. Hovorila tiež o ochrane archívnych dokumentov v podmienkach ŠOKA. Treba sa viac venovať reštaurátorstvu a vytvoriť špecializované pracoviská. Na príklade ŠOKA v Trnave poukázala na rôzne druhy plesní poškodzujúcich písomnosti. Šarlota D r a h o š o v á upozornila na charakter dokumentov, ktoré sú uložené v súčasných oblastných archívoch a varovala pred prijatím takej reformy archívov, ktorá by vybudované oblastné archívy rozbíjala. Ladislav V r t e ľ odmietol myšlienku, že nový zákon rozbíja doterajšie archívy. Vyzdvihol skutočnosť, že nová štruktúra archívov je koncipovaná tak, aby neprišlo k chaosu v predarchívnej starostlivosti. Potvrdil, že kompetencie terajších archívov sa pri zmene ich štruktúry nebudú meniť. Upozornil však, že narastú nároky na nových riaditeľov štátnych archívov. Milena O s t r o l u c k á vyzdvihla myšlienku, že nový zákon zabezpečí jednotné odborné a finančné riadenie štátnych archívov. MV SR však musí určiť nové pravidlá riadenia archívov. Jozef H a n u s reflektoval na praktickú požiadavku, že v archívoch sa musí vypracovať návrh, kto bude a kto nebude štátny zamestnanec. Mária S t i e b e r o v á doplnila problém zadelenia zamestnancov štátnych archívov do štátnej služby a verejnej služby. Rozhodujúcim kritériom je pracovná činnosť. Preto administratívni pracovníci, knihovníci, reštaurátori, kníhviazači, fotografi, manipu¬lační pracovníci a obslužný personál budú zadelení ako zamestnanci verejnej správy. Druhý rokovací deň začal prednáškou Petra Zoričáka z OASS MV SR na tému Riešenie priestorových problémov archívov - súčasný stav v SR a svetové trendy. Oboznámil nás s pomermi v archívoch od začiatku až k stavbe účelových budov. Prvé účelové budovy sa postavili pre štátne okresné archívy v Pezinku so sídlom v Modre a v Topoľčanoch. Štátne oblastné archívy sídlia v pamiatkovo chránených budovách - Prešov, Košice, Levoča, Nitra, Bratislava, Bytča (národná kultúrna pamiatka). V Banskej Bystrici sa postavila spoločná budova pre štátny okresný a štátny oblastný archív. V súčasnosti sústavne klesá rozpočet na archívy - z 30 mil. Sk v roku 1997 na 15 mil. v roku 2001. Preto sa nedajú riešiť ani najnutnejšie problémy archívov. Z 38 okresných archívov je 20 v prenajatých priestoroch (nájomné činí 3,5 mil. Sk). Zlé pracovné podmienky má Archív mesta Bratislavy. Krajské úrady v Prešove a v Košiciach niekoľko rokov neposkytli archívom žiadne finančné prostriedky. Peter Zoričák vo svojom referáte zhodnotil aj stav budov jednotlivých archívov. Veronika Nováková požiadala v diskusnom príspevku o odpoveď na otázku, čo bráni odboru archívnictva a spisovej služby MV SR, aby materiál o stave archívnych budov predložil Kolégiu ministra vnútra. Kvôli reorganizácii archívnictva je potrebné konať. Podľa Petra Zoričáka sa pri¬pravuje pasportizácia stavu archívov. Terézia F é d e r o v á zo ŠOBA v Nitre sa vo svojom referáte zamerala na Ochranu v oblasti predarchívnej starostlivosti. ŠOBA v Nitre spravuje 98 starších organizácií a 307 vzniknutých v súčasnosti. Archívy sú v suteréne, vedú cez ne potrubia, chýbajú hasiace prístroje. Spisy sú uchované v papierovej forme, nie v elektronickej. Archív prevzal 155 archívnych fondov likvidovaných podnikov, pričom sa správca konkurznej podstaty vôbec neohlásil. Touto témou sa zaoberala aj riaditeľka ŠOBA v Nitre Šarlota D r a h o š o v á. Hovorila o pravidelnej skartácii, o vyškolení zamestnancov registratúrnych stredísk. V archívoch by mali byť prí¬stroje na umývanie chodieb proti prašnosti, mala by sa zaviesť požiarna signalizácia a pravidelne vykonávať deratizácia a dezinfekcia. Tomáš K a l i n a a Miroslav K u n t zo Štátneho ústredného archívu v Prahe vystúpili s referátom Elektronické dokumenty ako archiválie a zásady ich ochrany. Definovali pojem elektronické dokumenty a upozornili na Metodickú príručku Medzinárodnej archívnej rady k elektronickým dokumentom. Elektronický dokument je využiteľný výhradne prostredníctvom počítača, je to informácia zaznamenaná v digitálnej podobe. Vznikajú tu elektronické archiválie. Elektronické archivovanie však nie je zálohovanie. Reštaurovanie operačných systémov, ktoré starnú, nevykonávajú chemici, ale informatici. Informácie sa majú ukladať v nezávislom formáte - súčasťou uchovávania sú nosiče. Internetové stránky sú tiež archívne dokumenty, ktoré sa nedajú uchovávať papierovo. Pavel J a n o v j a k, obchodný zástupca firmy AGFA GmbH vo Viedni, vystúpil s referátom na tému Využitie klasických (mikrofilm) a digitalizačných technológií pri ochrane dokumentov (AGFA). Ochranu dokumentov rozdelil do troch skupín - ochrana pred použitím, ochrana pred zneužitím a ochrana pred poškodením. Prvá stavebná sporiteľňa má 3,5 mil. dokumentov na mikrofilmoch. Papier je priestorovo náročný, mikrofilm je na priestor nenáročný, elektronický súbor je technologicky náročný. Nároky na priestor pre mikrofilm sú 62,5 krát menšie ako na papier. Dajú sa využiť hybridné zariadenia (kamera + skener). Najnovšie skenery snímajú 240 spisov za minútu. V diskusii vystúpil za spoločnosť SLOVNAFT Ján Š u l a v í k, riaditeľ podnikového archívu. V rokoch 1998-2000 bol pripravený pilotný projekt AIM, jeho druhá etapa prebiehala v rokoch 2000-2001. Firma Slovnaft EDICO SK, INTERGRAPH sa zaoberá prevodom veľkého objemu analógových údajov do digitálnej podoby. Firma spracováva technický archív, ktorý bol klasickou metódou uloženia písomností nezvládnuteľný. Tretí rokovací deň bol pre mnohých archivárov zaujímavý vystúpením vynikajúceho reštauráto¬ra Ivana G a 1 a m b o š a. Jeho referát nás zaviedol do reštaurátorskej dielne, kde sa zachraňujú naše najkrajšie a najvzácnejšie archívne pamiatky. Témou jeho prednášky bolo Konzervovanie a reštaurovanie archívnych dokumentov. Oboznámil nás s reštaurovaním Spišského antifonára z roku 1426, ktorý si mohli účastníci prezrieť. Antifonár bol častým používaním veľmi poškodený, bolo ho nutné previazať. Pri tom sa listy orezali a zmenšil sa formát. Pri jeho reštaurovaní využil Ivan Galamboš rekonštrukciu pôvodnej väzby. Zaviedol tu termín archeológia kníh, ktorý sa používa pri rozoberaní knihy. Skompletizoval aj Bratislavský antifonár z roku 1487. Pri tejto práci sa musí prejaviť cit reštaurátora pri obnove pamiatky. Hovoril aj o reštaurovaní vzácnej pamiatky - herbára frátra Cypriána. Na záver vyslovil požiadavku na vznik metodikov, ktorí by zmapovali kovanie, výzdobu, určili, akej je pamiatka proveniencie. Posledným vystúpením na tomto podujatí bol referát Jozefa H a n u s a Program UNESCO „Pamäť sveta " a prezentácia CD-ROMu Bratislavský antifonár II. Celý projekt vypracovania CD-ROMu trval dva roky a obsahuje vyše 800 strán. Skenované obrázky sa dajú zväčšovať, zmenšovať, vybrať detaily. Vyšlo len 500 CD-ROMov, ktoré sú nepredajné, používajú sa iba na reprezentačné účely. CD je napaľované a preto má krátku životnosť. Diskusia sa opäť týkala návrhu zákona o archívoch a registratúrach, ktorý najviac trápil archi¬vársku societu. Oľga K v a s n i c o v á navrhla, aby bol zákon znova prerokovaný, aby boli zvolaní okresní a oblastní archivári a spoločne sa ním zaoberali, pretože má veľa nedostatkov. Archivári nemali možnosť zatiaľ čítať vykonávacie smernice. Ladislav V r t e l podporil diskusný príspevok Oľgy Kvasnicovej a žiadal, aby bolo rokovanie o zákone vo vláde posunuté aspoň o jeden mesiac. Tento návrh podporili Anna D u n a j s k á a Leon S o k o l o v s k ý. Na záver konferencie poďakovala Veronika Nováková, predsedníčka SSA, organizátorom za zabezpečenie výborných podmienok pre uskutočnenie 5. jubilejných archívnych dní, prednášateľom za kvalitné príspevky a archivárom za účasť na tomto podujatí. Súčasne požiadala odbor archívnictva a spisovej služby MV SR o vypracovanie správy o stave ochrany archívnych doku¬mentov v SR a ojej predloženie do Kolégia ministra vnútra. Súčasťou archívnych dní bol aj spoločenský večer, na ktorom sa v príjemnom prostredí mohli stretnúť archivári rôznych typov archívov. Organizátori archívnych dní pripravili pre účastníkov exkurziu do chrámu sv. Emeráma v Nitre, ktorý postavil v roku 829 knieža Pribina a vysvätil arcibiskup Adalrám zo Salzburgu a do diecéznej knižnice. S históriou Nitry nás oboznámil Marián Zemene. Archivári privítali aj návštevu kaštieľa v Ivanke pri Nitre, ktorý je sídlom štátneho oblastného archívu. Tento archív je jedným z najkrajších pracovísk na Slovensku. V priebehu rokovania sa prezentovali aj niektoré firmy, ktoré boli zároveň aj sponzormi podujatia: ELSIKO - ide o českú firmu, ktorá ponúka celý rad produktov na elektronickú ochranu objektov pred vniknutím. Zaujímavým námetom je kamerovanie badateľne ako forma ochrany doku¬mentov. NUPSESO, s r. o. v Nitre - firma predstavila dva produkty: prvý sa týkal programu na digitalizáciu spisovní a registratúrnych stredísk na základe skenovania dokumentov a ich ukladania do systému s možnosťou rýchleho vyhľadávania. Druhý produkt ARCHIVISTA 4.16 bol navrhnu¬tý na digitalizáciu archívov. Bližšie informácie o firme možno nájsť na webovej stránke www.nupseso.sk, odkiaľ možno stiahnuť aj program na jeho vyskúšanie používateľom. Firma EMBA, s r. o., Nové Zámky je pravidelným hosťom archívnych podujatí. Archívne škatule firmy sa plne osvedčili v našich archívoch, firma preniká úspešne aj na zahraničné trhy. Firma BACH, s. r. o., Olomouc opäť pripomenula svoj produkt, ktorý sa zavádza v našich archívoch: program inventár. Súčasne pripravuje nové programy na archivovanie fotografií, máp a listín. FLOP Bratislava - firma ponúka program na evidenciu spisovní a program na evidenciu mikrofilmov. Firma BOROŠ, Vyšná Kamenica - ponúka kompletné služby v oblasti elektrickej požiarnej signalizácie. Zamestnanci firmy pracujú v tejto oblasti 20 rokov. Elektrickou požiarnou signalizáciou zabezpečili okrem podnikov, organizácií a hotelov aj Štátny okresný archív v Poprade. Božena Malovcová