VI. archívne dni v Slovenskej republike (Senec, 2002)

Spoločnosť slovenských archivárov, Ministerstvo vnútra SR – odbor archívnictva a spisovej služby a Štátny okresný archív v Pezinku, pripravili 16. – 18. októbra 2002 6. archívne dni v Slovenskej republike. Nosná téma – Archívy a verejnosť, spočiatku evokovala veľmi všeobecnú a rozsiahlu rovinu. No, už úvodné referáty dokázali, že vo vnímaní tejto problematiky došlo v priebehu posledného desaťročia k výraznému posunu.

Rokovanie svojou účasťou podporili aj vzácni hostia zo zahraničia – generálny tajomník Poľskej archívnej spoločnosti Dr. Krzysztof Stryjkowski, predseda Maďarskej archívnej spoločnosti László Szögi a člen výboru László Böör, Predseda Rakúskej archívnej spoločnosti Peter Csendes a člen výboru Nemeckej archívnej spoločnosti Martin Dallmeier. Podujatie otvorila slávnostným príhovorom predsedníčka spoločnosti Veronika Nováková. Okrem pozdravných slov veľmi stručne zhodnotila niektoré, priam alarmujúce aspekty súčasného stavu archívnictva. Uviedla napr. takéto informácie: kým v rokoch 1966 – 1970 bolo v našich archívoch 10147 bádateľských návštev, len v roku 1997 ich bolo 15725. V rokoch 1966 – 1970 bolo vydaných 10153 výpisov, odpisov a potvrdení, v samotnom roku 1997 ich bolo 34074. V posledných rokoch sa znížil počet archivárov, no prijaté archívne dokumenty v štátnych archívoch dvojnásobne narástli... V. Nováková spomenula vo svojom príspevku aj realizáciu nového archívneho zákona, platného od 1. 1. 2003. Úvodný referát Archívy a verejnosť, predniesol Milan Mišovič (MV SR – OASS). Konštatoval, že za posledných 10 rokov sa archívy zmenili na aktívneho činiteľa spoločnosti. Pre archivárov bol veľmi zložitý koniec 90. rokov, počas ktorých bol zaznamenaný veľký nárast podaní. Zlé technické vybavenie archívov spôsobovalo zdĺhavé vybavovanie dožiadaní. Aj keď sa technické vybavenie zlepšilo, v novom tisícročí bol zaznamenaný prudký kvalitatívny nárast technológií. Archívy žiaľ využívajú zastaralé technológie, nie sú vybavené internetom a ani e-mailovými schránkami. MV SR - OA SS vypracovalo projekt ďalšieho vzdelávania archivárov a chce sa sústrediť na vzdelávanie aj v oblasti elektronizácie. M. Mišovič spomenul niektoré archívy, ktoré sa so zložitými pracovnými podmienkami už úspešne vysporiadali. Zaujímavý príspevok - Verejnosť a Slovenský národný archív po roku 1990, predniesla Eva Vrabcová zo Slovenského národného archívu v Bratislave. Skúsenosti v SNA potvrdzujú vyššie spomenutý trend v archívoch. E. Vrabcová na grafoch sprístupnila obrovský nárast požiadaviek koncom 90. rokov, ktoré sa v súčasnosti stabilizujú, napr. v roku 1991 bolo v SNA 745 bádateľov, v roku 1992 – 698, v roku 2001 – 509 bádateľov. Naproti tomu každoročne narastá počet žiadostí – v roku 1998 ich bolo 1495 a v roku 2001 – 1681. Za 10 rokov bolo v SNA vybavených 48914 písomných dožiadaní. K najviac využívaným patril fond národného súdu. Napriek tomu archivári spolupracujú so všetkými médiami, ktoré sa na nich pomerne často obracajú – so Slovenským rozhlasom, Slovenskou televíziou, Rádiom Regina, filmovými štábmi (napr. bol natočený medailón reštaurátora I. Galamboša, filmové dokumenty o historických remeslách). Riaditeľ archívu Peter Draškaba sa zúčastnil na viacerých tlačových konferenciách. V roku 1999 sa pracovníci podieľali na projekte s US Holocaust memorial Museum vo Washingtone a na projekte Slovenského výboru pre program UNESCO „Pamäť sveta“. Väčší počet medzinárodných a slovenských výstav s mimoriadnym ohlasom pripravili reštaurátori. Riaditeľka ŠOBA v Bratislave Ľubica Máteová informovala o Využívaní archívnych dokumentov v ŠOBA za posledných 10 rokov. Konštatovala, že v archíve sa zvýšil počet domácich bádateľov o 100% a zahraničných o 50%. Najviac študujú dokumenty k regionálnym dejinám, ku genealógiam, k prenasledovanie Židov a Rómov a dokumenty k slovenskej štátnosti. Najčastejšie sú využívané matriky, fond Krajského národného výboru v Bratislave a firemný register okresného súdu. Medzi bádateľmi sú početná historici amatéri, no aj „bádatelia – podnikatelia“, ktorí robia genealogický výskum za poplatky pre zahraničných záujemcov. Ľ. Máteová rovnako pripomenula veľký nárast rôznej administratívnej činnosti. Rozsiahly príspevok pod názvom Archívy v službách verejnosti predniesla Zuzana Kollárová zo Štátneho okresného archívu v Poprade. Pokúsila sa v ňom zosumarizovať publikačnú a výstavnú činnosť všetkých archívov za posledných desať rokov, počnúc Spoločnosťou slovenských archivárov a MV SR – odborom archívnictva a spisovej služby. Konštatovala, že publikačná a výstavná činnosť sa uskutočňuje ako spoločenská objednávka. O monografie svojich miest a obcí majú občania mimoriadny záujem a obecné zastupiteľstvá poverujú touto neľahkou úlohou zväčša odborníkov – historikov a archivárov. Táto prax sa odzrkadľuje na zvyšujúcej sa kvalite publikácií. Veľmi vítanými verejnosťou sú výstavy. Tieto posúvajú archívy do roviny aktívnych účastníkov spoločenského života. Tešia sa aj pozornosti vládnych kruhov a zahraničie upozorňujú na historickosť a kultúrnosť slovenského národa. Ján Šulavík, ako riaditeľ podnikového archívu Slovnaft a. s. vystúpil s príspevkom – Využívanie registratúrneho strediska a podnikového archívu Slovnaft a. s. verejnosťou. Registratúrne stredisko a podnikový archív ochraňujú približne 4500 b. m. písomností. V roku 2001 ich využilo 409 bádateľov, v archíve uskutočnili 328 výpožičiek a 144 evidovaných nazretí do dokumentov. Tieto čísla potvrdzujú skutočnosť, že širšia verejnosť môže využívať aj podnikový archív. Archivári sa aktívne zapojili aj do publikačnej činnosti. J. Šulavík zaujal poslucháčov informáciami o automatizovanom fungovaní registratúrneho strediska. Na záver prvého dňa sa prezentovalo so svojimi výrobkami viacero firiem. Zaujímavé boli nové počítačové programy, prístroje a technológie na reštaurovanie dokumentov. Na druhý deň prezentovali svoje skúsenosti v bádateľni ŠOBA v Bratislave Tomáš Tandlich a Gabriel Strešňák v príspevku Študovňa – bádateľ, analýza obojstranného využívania archívnych pomôcok. Autori sa sústredili na praktické využívanie archívnych pomôcok v bádateľni. Konštatovali, že v popredí skúmania sú archívne dokumenty žúp a magistrátov, využívané sú aj spracované písomnosti Krajského národného výboru v Bratislave, predovšetkým technická dokumentácia a písomnosti vzťahujúce sa k cirkvi. Vo fondoch súdov rôzneho typu sú vyhľadávané predovšetkým registre (napr. firemný register Krajského súdu). Bádateľsky príťažlivý bol aj fond františkána Štefana Gajdoša a zbierka cirkevných matrík. Po svojich osobných skúsenostiach konštatovali, že najvyužívanejšie sú v ich archíve klasické inventáre. Tento poznatok by zrejme potvrdili kolegovia z viacerých archívov, keďže naše súčasné inventáre spĺňajú funkciu modernej, prehľadnej, no predovšetkým z časového hľadiska, rýchlej pomôcky. T. Tandlich a G. Strešňák konštatovali, že napriek tomu, že archivári vítajú predovšetkým bádateľov, správna agenda tvorí až okolo 60% ich činnosti. So zaujímavými poznatkami vystúpil Ladislav Bukovszky, pracovník Štátneho oblastného archívu v Šali, s príspevkom Vzťah archívov a regiónu (skúsenosti ŠOKA v Šali). Zhrnul poznatky veľmi aktívneho kolektívu pracovníkov, ktorí sa svojou činnosťou stali aj akýmsi centrom kultúrnej a osvetovej práce vo svojom regióne. Mimoriadna aktivita im prináša uznanie a ústretovosť najbližšieho okolia. Vymenoval množstvo publikácií, výstav a rôznej inej činnosti. Do roku 2002 vydal ŠOKA v Šali viac ako 20 publikácií. Navrhol, aby vedecká a výskumná činnosť vo väčšom množstve bola zahrnutá do pracovných plánov. Konštatoval, že predarchívna činnosť, ktorá má pre archívy mimoriadnu dôležitosť, verejnosť ju však odsúva do úzadia. Pracovník Archívu slovenskej televízie Milan Antonič, vystúpil s príspevkom Sprístupňovanie archívneho fondu STV pre širokú verejnosť. Pripomenul, že vysielanie STV začalo v roku 1956. V súčasnosti archív pracuje ako moderné zariadenie využívajúce výdobytky techniky. Napriek tomu, že archív má iné požiadavky na uchovávanie a aj na využívanie svojich dokumentov, ako v klasických archívoch, snažia sa v súčasnosti zaviesť do svojej práce nový systém AREV. S ich usilovnou činnosťou sa môžeme stretávať skoro každodenne na televíznych obrazovkách, či už pri výbere dokumentov, pri relácii Historický kalendár, ale aj pri ponukách videokaziet. M. Antonič zhodnotil vybavenie archívu, ako veľmi slušné. Pohľadom z druhej strany. Tak môžeme nazvať príspevok Petra Zelenáka, historika a pedagóga Univerzity Komenského v Bratislave, pod názvom Pohľad historika na bádanie v archívoch. Veľmi jemným a decentným spôsobom nastavil nám archivárom zrkadlo. Vzájomnú spoluprácu historik – archivár hodnotil, ako veľmi dobrú, dokonca, pri zbehlejších vedúcich bádateľne, ako vynikajúcu a veľmi ústretovú. Čo mu však chýbalo – nevyhovujúce a zastarané technické vybavenie bádateľní (málo mikrofilmov, zlé čítačky, v niektorých archívoch nemožnosť použiť svoj vlastný počítač a o archívnych už ani nehovoriac), vyhotovovanie nekvalitných xerokópií, nemožnosť skenovať archívne dokumenty. Uvítal sprievodcov po archívnych fondoch, no kritizoval, že nie sú predajné. Konštatoval, že naše staré pomôcky, predovšetkým inventáre nie sú vyhovujúce. P. Zelenák predniesol aj niekoľko konštruktívnych návrhov – pripraviť návrh na bibliografiu noví, tlačí a periodík, spracovať archívne fondy tak, aby boli aspoň čiastočne prístupné na internete. Menší počet prednášok umožnil bohatú diskusiu. V nej vystúpili L. Sokolovský, ktorý vyzdvihol ústretovosť archívov a archivárov voči učiteľom i študentom. Archivári sú často i školiteľmi a konzultantmi. M. Kamasová predniesla požiadavku koncepcie archívnictva. J. Šedivý zdôraznil potrebu digitalizácie vzácnych archívnych dokumentov a ich sprístupnenie na internet. J. Roháč zhodnotil spoluprácu medzi vysokou školou a archívmi. Spomenul aj nové formy vzdelávania archivárov. J. Hanus informoval o webovej stránke slovenského národného archívu a ponúkol možnosť ostatným archívom na spracovanie takejto stránky a pripojenie informácií k strane SNA. M. Šániková diskutovala o význame rekvalifikačného archívneho kurzu a o prezentácii archívov. Z. Kollárová pripomenula, že sa archivári stretávajú aj so zneužívaním ich práce predovšetkým študentmi, no žiaľ aj vedeckými pracovníkmi, ktorí necitujú a neuvádzajú napr. inventáre, ako zdroj informácií. 18. októbra sa uskutočnilo valné zhromaždenie Spoločnosti slovenských archivárov. Predsedníčka V. Nováková zhodnotila 4 ročnú činnosť spoločnosti a predovšetkým jej výboru. Najzávažnejšou skutočnosťou bola spolupráca pri príprave reorganizácie archívnictva a nového archívneho zákona. Spoločnosť už zaujala pevné miesto v medzinárodných archívnych štruktúrach. Všetky príspevky z archívnych dní a z valného zhromaždenia budú uverejnené na stránkach Fóra archivárov. Dôležitou súčasťou valného zhromaždenia sa stala voľba nového výboru. Na predsedníckom poste bola potvrdená Veronika Nováková a členmi výboru sa stali Juraj Roháč, Anna Buzinkayová, Mária Kačkovičová, Ladislav Vrteľ, Elena Kašiarová, Gábor Strešňák, Elena Machajdíková a Zuzana Kollárová. Do revíznej komisie členovia zvolili Jozefa Hanusa, Rudolfa Hudeca a Valériu Hrtánkovú.

Zuzana Kollárová