Archívne dni sa počas uplynulých rokov stali najväčším odborným podujatím archivárov zo všetkých archívov na Slovensku. Tento rok sa uskutočnili v Košiciach v dňoch 6.-9. júna na tému archívny manažment. Podujatie organizačne zabezpečil Archív mesta Košíc, ktorý napriek tomu, že počtom pracovníkov patrí medzi najmenšie, zvládol organizačné práce na vysokej úrovni a pripravil príjemné prostredie pre 158 účastníkov.
Spoluorganizátormi podujatia boli okrem Spoločnosti slovenských archivárov aj odbor archívov a registratúr MV SR a Sekcia archívnictva a po-mocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti. Zahraničných účastníkov, predstaviteľov spoločnosti, odboru archívov a registratúr, ako aj Katedry archívnictva a po-mocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prijal pred oficiálnym zahájením v reprezentačných priestoroch radnice Zdenko Trebuľa, primátor mesta Košíc. Vo svojom príhovore vysoko ocenil prácu archivárov a poukázal na významnú úlohu a podiel Archívu mesta Košíc na reprezentovaní mesta. Archívne dni sa začali v predpoludňajších hodinách v spoločensko-kultúrnom centre Južan. Po privítaní všetkých hostí a členov spoločnosti predsedníčkou spoločnosti predniesol primátor mesta pozdravný príhovor. Vyzdvihol význam Archívu mesta Košíc a vyjadril svoje potešenie, že Košice ako jediné mesto na Slovensku majú svoj komunálny archív. Pozdravný príhovor v mene generálneho riaditeľa Sekcie verejnej správy MV a v mene spoluorganizátora podujatia -odboru archívov a registratúr predniesol jeho riaditeľ Peter Kartous. Po predne¬sení pozdravného príhovoru odovzdal riaditeľovi Archívu mesta Košíc pri príležitosti jeho život-ného jubilea pamätnú medailu Františka Sasinka za zásluhy o rozvoj v oblasti archívnictva. Po tomto slávnostnom úvode a uctení si pamiatky čestného predsedu Spoločnosti Jána Milana Dubovského minútou ticha, otvoril odborné rokovanie príspevkom Imidž archívov Jozef K i r s t. Hovoril o vní¬maní archívov verejnosťou a vyjadril svoje presvedčenie, že mnohí občania o archívoch vôbec nevedia a neprišli s nimi do kontaktu. Verejnosť, občania, dostávajú základné informácie prostredníctvom zmyslových orgánov. K vytváraniu predstavy, obrazu, imidžu najviac prispieva zážitok získaný vizuálnym kontaktom. Za najvhodnejší prostriedok tvorby imidžu práve z tohto dôvodu považuje organizovanie výstav archívnych dokumentov. V minulosti sa aspoň sporadicky organizovali takéto podujatia, no v súčasnosti chýbajú celo-slovenské výstavy archívnych dokumentov. Autor príspevku v záujme zlepšenia imidžu ar-chívov navrhoval pôsobiť na jeho pozitívne vytváranie prostredníctvom výstav archívnych dokumentov. Veronika N o v á k o v á sa zaoberala archívnym manažmentom, pod ktorým je potrebné rozumieť proces určujúci ciele, priority a úlohy archívov, ako aj cestu a prostriedky na ich dosiahnutie. Vývoj archívov od roku 1990 ukázal, že aj v zdanlivo takých „konzervatívnych" inštitúciách ako sú archívy, je v záujme dosiahnutia cieľov archívov a archivárov nevyhnutné uplatňovať poznatky nových teórií v oblasti manažmentu a moderného riadenia. Aj v archí-voch sa využívajú mnohé prvky vedenia ľudí, ktoré sú rozvinuté v teóriách riadenia. Tieto archivári často používajú inštinktívne, na základe praxe, bez teoretických vedomostí z oblasti manažmentu. Vedomé využívanie teórie manažmentu môže viesť k zlepšeniu riadiacej práce a tým aj k zlepšeniu celkovej práce archívov. Vedomé využívanie poznatkov z marketingu môže tiež prispieť k zlepšeniu imidžu archívov. Uvedomením si významnej úlohy kontaktných ľudí, teda pracovníkov prichádzajúcich do styku s bádateľmi či stránkami, môžu zlepšiť imidž archívu, naopak, v prípade neovládania základných princípov práce s ľuďmi práve kontaktní ľudia môžu zapríčiniť pokles imidžu, a tým aj pokles spoločenského uznania archívov. Archívy, keďže vykonávajú určité činnosti z oblasti „služieb", musia venovať plánovaniu a riadeniu práce v oblasti bádateľskej agendy viac pozornosti, pričom sa môžu oprieť o poznat-ky všeobecných zásad moderného marketingu. Dôležitú úlohu zohráva v práci manažéra, ria-diaceho pracovníka, okrem mnohých iných prvkov aj motivovanie členov kolektívu. Je dôle-žité, aby pracovníci archívov mali totožné ciele s archívom, v ktorom pôsobia. Je veľmi dôle-žité, aby archivári na svojich pracoviskách mali možnosť sebarealizácie. Príspevok na tému Kultúrno-osvetová činnosť v ŠUBA — Spontánnosť alebo uplatnenie poznatkov marketingu predniesla Elena K a š i a r o v á. Hovorila o množstve úspešných poduja-tí, ktoré organizuje archív v spolupráci s miestnymi kultúrnymi a odbornými inštitúciami. Bez toho, že by si to uvedomili, využívajú niektoré poznatky z oblasti marketingu. Archív aj vďaka kultúrno-osvetovej činnosti patrí medzi kultúrne inštitúcie regiónu a v tomto duchu ho vníma aj jeho okolie. Nad problematikou Archívy a ich práca v regiónoch sa zamýšľala vo svojom referáte Oľga K v a s n i c o v á. Pripomenula, že po roku 1990 nastali výrazné zmeny v práci archívov, a zmeny priniesla aj nová právna úprava archívov a registratúr. Hovorila o tom, ako sa archívy vysporiadali s úlohami súvisiacimi s vybavovaním reštitučných žiadostí, a ako zvládajú v súčasnosti schvaľovanie registratúrnych poriadkov a s tým súvisiacu agendu. Ľudia v regióne aj pod vplyvom týchto skutočností získali nové informácie o archíve, a archívy patria dnes dozaista medzi všeobecne známe inštitúcie. Archív úspešne vykonáva práce aj v oblasti re-gionálneho historického výskumu a na viacerých výstavách organizovaných s ostatnými kul-túrnymi inštitúciami, najmä s múzeom, úspešne prezentoval archívne dokumenty. Milan M i š o v i č sa v príspevku Hodnotenie dokumentov, význam pre tvorbu archívneho fondu stručne zaoberal hodnotením ako procesom vo svetle legislatívnych úprav. Hodnotenie patrí medzi základné odborné práce archivárov, ktorá určuje informačnú sýtosť fondu. V úvode druhého rokovacieho dňa vystúpila Jana K u b í k o v á, ktorá svoj príspevok nazvala Z pivnice na hrad. Prezentovala vznik a počiatočný vývoj parlamentného archívu. Po-mocou obrázkov ukázala a vysvetlila nielen usporadúvacie práce, ale aj cestu parlamentného archívu z pôvodného umiestnenia, z pivnice, do priestorov na Bratislavskom hrade. Kým ar-chív v počiatkoch vzbudzoval skôr dojem skladu nepotrebného papiera, a každý mal obavy odovzdať niečo do týchto priestorov, dnes je archív miestom návštev zahraničných parla-mentných delegácií a má pevné miesto v informačnej štruktúre zákonodarného zboru. Jozef H a n u s v príspevku Manažment vyhotovovania konzervačných a študijných kópií z archívnych dokumentov poukázal na legislatívne úpravy súvisiace s mikrofilmovaním, najmä na problémy. Prezentoval výsledky mikrofilmovania listinného materiálu komárňanskej po-bočky Štátneho archívu v Nitre. Oddelenie ochrany Slovenského národného archívu vyhoto-vilo z týchto dokumentov mikrofilmy a v digitálnej podobe ich pripravilo na bádateľské účely. Jednotlivé dokumenty sa po ukončení prác uložili do špeciálnych obalov, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre ich ďalšiu úschovu. Plánuje sa takýto postup aj pre mikrofilmovanie dokumentov spred roku 1526. Príspevok Martiny O r o s o v e j Vedomostný manažment sa zaoberal problematikou od-bornosti archivárov. Moderný archív sa v informačnej spoločnosti musí neustále zdokonaľo-vať. Musí sa stať učiacim sa archívom, ktorý pracuje na základe spoločnej vízie a rozvíja osobné majstrovstvo a mimoriadnu úroveň znalostí každého archivára. To si vyžaduje rozví-janie systémového myslenia a cieľavedomú inováciu pracovných postupov. Jednoducho po-vedané, aj archívy musia do svojej práce zapojiť vedomostný manažment. Elena K o t e r b o v á vo svojom referáte na tému Časový manažment upozornila na dôleži-tosť plánovania využívania pracovného času. Aj keď univerzálny návod ani v tejto sfére nee-xistuje, je veľmi dôležité rozlišovať priority, ktorým je potrebné sa venovať v maximálnej miere. Ďalšie úlohy, menej dôležité, by mali byť druhoradé a len málo času by sme mali po-nechať na nepodstatné veci. Vyvarovať by sme sa mali aj ľuďom, ktorí nás zbytočne oberajú o čas. Ján L u k a č k a vo svojom vystúpení pod názvom Archívy a bádanie - problémy manažo-vania bádateľskej agendy sa z pohľadu bádateľa venoval službám poskytovaným archívmi na Slovensku. Ocenil súčasnou legislatívou dané možnosti v tejto oblasti, najmä možnosť bádania bez časového obmedzenia. Kritické slová adresoval najmä do oblasti poskytovania archívnych dokumentov na štúdium do badateľne. Problémom je aj skutočnosť, že nie všetky archívy môžu poskytnúť dokumenty spred roku 1526 na kópiách, ako to ustanovuje legislatíva, a preto sa stáva, že niektoré archívy tieto dokumenty neposkytujú bádateľom podľa ich požiadaviek. V niektorých archívoch obsluhu bádateľa nepovažujú za súčasť povinností a služieb, čo si vyžaduje nápravu. Tretí rokovací deň otvorili pracovníci Slovenského národného archívu. Eva V r a b c o v á v príspevku Správna agenda po roku 1989 -pozitíva a negatíva a jej vplyv na tvorbu imidžu archívu - poukázala na problémy súvisiace s vybavovaním správnej agendy, ktorá zmenila doterajší život archívu. Správna agenda prispela v značnej miere k jeho zviditeľneniu. Žiadosti súvisiace s nápravou majetkových krívd občanov SR prispeli k tomu, že archív sa začal vnímať nielen ako inštitúcia, ale aj ako úrad, čo samozrejme má nielen pozitívne, ale aj negatívne dopady na jeho prácu. Slovenský národný archív a bádatelia bola téma referátu Boženy S l e z á k o v e j. Podala pohľad archivárov na túto problematiku. V archívoch od roku 1990 zaznamenali nielen nárast bádateľskej návštevnosti, ale aj nárast bádateľov bez skúsenosti, bez všeobecného prehľadu o problematike a s tým často súvisiace neoprávnené očakávania od archivára. Preto, často ani pri maximálnej snahe archivára, nie je možné vyhovieť bádateľovi v plnej miere. Negatívne vplýva na túto agendu aj nedostatok pracovníkov v bádateľniach archívov. Už niekoľko rokov patrí genealogické bádanie v archívoch medzi najčastejšie. Príspevok Mileny O s t r o l u c k e j prezentoval skúsenosti archivárov v tejto oblasti. Matriky ako zá-kladné pramene pre túto agendu zatiaľ nie sú všade nafotené na mikrofilm, čo spôsobuje problémy pri ich štúdiu, ale aj pri vyhotovovaní kópií z jednotlivých záznamov. Aj tam, kde používajú na štúdium mikrofilmy, majú problémy s vyhotovením ich kópií, keďže v súčasnosti len niektoré štátne archívy disponujú prístrojom, čítačkou, ktorá vyhotovuje aj kópie. Problematike štúdia genealogických prameňov sa venoval vo svojom krátkom vystúpení aj Vladimír B o h i n c. Keďže okrem Slovenska študoval v archívoch v Slovinsku, Rakúsku, Poľsku a Češku, predniesol svoje skúsenosti pod názvom Genealogické bádanie v archívoch — skúsenosti z domácich a zahraničných archívov. Podľa jeho slov nemá rovnaké skúsenosti ani s našimi archívmi. Kritizoval najmä nejednotný postup archívov pri vyberaní poplatkov za štúdium matrík, ako aj určitú benevolenciu pri vyberaní poplatku. Nejednotný postup, ale miestami aj neochota, nepôsobí dobrým dojmom na bádateľa a neprispieva k zlepšeniu imidžu archívov. V diskusii hovoril Milan A n t o n i č o práci Archívu Slovenskej televízie. Na jeho činnosť mala negatívny dopad informácia, ktorá sa dostala do médií ohľadne nevhodných úložných priestorov. Spôsobila pokles ich imidžu, a napriek tomu, že v ich práci zaznamenali mnohé úspechy, náprava krívd spôsobených touto informáciou bude trvať veľmi dlho. Leon S o k o l o v s k ý vo svojom krátkom diskusnom príspevku upozornil na v poslednom období sa rozmáhajúci negatívny jav, že niektoré archívy sa správajú nie ako kultúrne inštitú-cie, ale ako úrady. Na záver rokovania 9. archívnych dní prítomní členovia spoločnosti jednomyseľne schválili vyhlásenie predložené výborom Spoločnosti slovenských archivárov vo veci mediálnej kam-pane proti zákonu SNR č. 395/2002 Zb. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. Vyhlásenie aj na základe návrhu členov bolo zaslané všetkým poslancom Slovenskej národnej rady a čelným predstaviteľom politického života. Archivári v ňom upozorňujú na nebezpečie, ktoré v sebe skrývajú neuvážené a populistické kroky niektorých poslancov Národnej rady pre zásadnú zmenu tohto zákona. Takýto krok môže negatívne vplývať nielen na zachovanie archívnych dokumentov z hospodárskej sféry, ale môže vážne škodiť aj záuj-mom občanov. Archívne dni aj v roku 2005 poskytli priestor na výmenu názorov vo všetkých odborných otázkach. Organizátori pre účastníkov pripravili množstvo príjemných podujatí. Prvý večer zorganizovali posedenie, pri ktorom prítomných zabával svojím hudobným umením Pavol Šalamon a jeho skupina. Popoludnie druhého rokovacieho dňa bolo vyhradené na prehliadku najdôležitejších a najzaujímavejších pamiatok mesta Košíc. Po prehliadke Archeologického komplexu Dolná brána si účastníci archívnych dní prezreli Dóm Svätej Alžbety, Múzeum voskových figurín, budovu divadla, Historickú sálu Starej radnice, dnes reprezentačné prie-story magistrátu, kde sa nachádzajú aj niekdajšie priestory mestského archí¬vu. Po prehliadke súčasných priestorov archívu nasledovala prehliadka Mikušovej väznice a Múzea Rodosto, ktoré je venované pamiatke Františka II. Rákociho. Na nádvorí múzea si mali možnosť archi-vári vyraziť mincu na averze s erbom mesta Košíc z roku 1502 a na reverze s logom 9. ar-chívnych dní techno¬lógiou používanou v 18. storočí. Hlavní organizátori - pracovníci Archívu mesta Košíc - pripravili hodnotné a nezabudnuteľné podujatie. Archivári, ktorí sa z celého Slovenska schádzajú na už tradičných archívnych dňoch, aj tento rok odchádzali nielen s novými odbor¬nými poznatkami, ale s príjemným poci-tom z dobre využitého pobytu v Košiciach.
Veronika Nováková