V dňoch 14. – 16. októbra 1997 sa v hoteli SATEL v Poprade zišli archivári z celého Slovenka aj zo zahraničia na otvorení Prvých archívnych dní v Slovenskej republike. Myšlienka organizovať archívne dni podľa vzoru zahraničných archivárov sa zrodila v roku 1996 na konferencii Spoločnosti slovenských archivárov na Táloch. V zahraničí sa pravidelne organizujú archívne konferencie, ktoré popri propagácii vlastnej práce upozorňujú na problémy archivárov a poskytujú fórum na výmenu skúseností. Medzi hlavných organizátorov patrili MV SR – odbor archívnictva a spisovej služby, Spoločnosť slovenských archivárov, Sekcia archívnictva a pomocných vied historických pri Slovenskej historickej spoločnosti SAV, Okresný úrad v Poprade, Mestský úrad v Poprade a Štátny okresný archív v Poprade. Vďaka pochopeniu Okresného a Mestského úradu v Poprade, ako aj pracovníčok Štátneho okresného archívu v Poprade, ktoré vložili do organizácie podujatia svoje nadšenie, entuziazmus a tiež organizačné schopnosti, sa táto krásna myšlienka stala skutočnosťou.
Archívne dni sa stretli s pozitívnou odozvou medzi archivármi všetkých typov archívov. Zúčastnilo sa ich takmer 150 archivárov a historikov z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia v zastúpení členov Asociácie švajčiarskych archivárov, Českej archívnej spoločnosti, Spoločnosti maďarských archivárov a Archívu otvorenej Sörösovej nadácie z Budapešti. Prvý deň bol venovaný problematike štátnych archívov – ústredných, oblastných a okresných, ich súčasnému stavu a ďalším perspektívam. Príspevok riaditeľa odboru archívnictva a spisovej služby MV SR (ďalej OAaSS) Petra Kartousa sa týkal retrospektívneho a perspektívneho pohľadu na archívnictvo v SR. Riaditeľ SNA Darius Rusnák sa zamýšľal nad súčasným archívnym systémom so zreteľom na Slovenský národný archív. Elemír Rákoš vo svojom príspevku v krátkosti načrtol vývoj našej vednej disciplíny archivistiky. Užšie špecializované príspevky Márie Stieberovej z OAaSS MV SR, riaditeľky ŠÚBA v Banskej Štiavnici Eleny Kašiarovej a riaditeľa ŠOBA v Levoči Františka Žifčáka sa zaoberali priamo riadenými štátnymi archívmi spravovanými MV SR – Štátnym ústredným banským archívom a oblastnými archívmi. Súčasnému stavu okresných archívov sa venoval Elo Sloboda z OAaSS MV SR.
Druhý deň rokovania bol zameraný na archívnu legislatívu, predarchívnu starostlivosť a problematiku archívov osobitného významu. Predsedníčka Spoločnosti slovenských archivárov a riaditeľka ŠOKA v Šali Veronika Nováková vo svojej prednáške upozornila na problémy organizačného začlenenia štátnych okresných archívov pod okresné úrady a nedostatočnú legislatívu. Riaditeľ ŠOBA v Košiciach Ladislav Ružička sa zameral na archívny zákon č. 149/1975 a jeho novelu z roku 1991. O predarchívnej starostlivosti prednášal Milan Mišovič z OAaSS MV SR. Stav a perspektívy archívov osobitného významu priblížil riaditeľ Archívu SAV Jozef Klačka. Terézia Kaššayová predstavila zbierky Archívu literatúry a umenia Matice slovenskej. V koreferáte Milan Antonič a Ľudmila Rázgová z Archívu STV hovorili o využití výpočtovej techniky v práci archívu a o postavení archívu v rámci STV. Riaditeľ Vojenského historického archívu Pavel Vimmer informoval prítomných o delimitácii vojenských archívnych fondov. Stavu cirkevných archívov sa vo svojej prednáške venoval riaditeľ ŠOKA v Pezinku so sídlom v Modre Ján Milan Dubovský. O zahraničných aktivitách Archívu Národnej banky Slovenska referoval vedúci Archívu NBS Marián Tkáč a Mária Kačkovičová predstavila fondy uložené v Archíve NBS. Jozef Hanus, vedúci oddelenia archívnej ochrany SNA, poukázal na nedostatočnú ochranu archívnych dokumentov.
V posledný deň rokovania sa účastníci oboznámili s výchovou a vzdelávaním archivárov a ich aktivitami spojenými s publikačnou činnosťou. O výchove a vzdelávaní archivárov na FiF UK prednášal Jozef Novák, profesor Katedry slovenských dejín a archívnictva. Ján Lukačka z FiF UK vo vojom príspevku Archívy a regionálna história poukázal na dobrú spoluprácu historikov s archivármi. Marián Zemene zo ŠOBA v Nitre pripravil príspevok k terminologickému slovníku, v ktorom upozornil na malú odozvu k návrhu heslára medzi archivármi. Dlhoročná výkonná redaktorka Slovenskej archivistiky Gabriela Ripková v krátkosti načrtla vývoj tohto vedecko-odborného časopisu, ktorý má nezastupiteľné miesto v histórii slovenského archívnictva.
V rámci exkurzie navštívili účastníci dňa 15. októbra 1997 aj Štátny okresný archív v Poprade – Spišskej Sobote. Okrem prehliadky dvoch krásnych meštianskych domov z polovice 17. storočia, do ktorých sa v roku 1995 presťahoval celý archív, si mohli prezrieť aj výstavu archívnych klenotov piatich spišských archívov – Štátneho oblastného archívu v Levoči a Štátnych okresných archívov v Poprade, Levoči, Spišskej Novej Vsi a Starej Ľubovni. Medzi najvzácnejšie exponáty patrili dve kultúrne pamiatky popradského archívu – erbová listina mesta Kežmarok z roku 1463 a Spišskosobotská kronika z polovice 15. storočia, ktorá je základným prameňom štúdia stredovekej nemčiny, ďalej zaujala najdlhšia listina na Slovensku s dĺžkou 14,60 metrov z roku 1331 uložená v ŠOBA v Levoči či ostatné vystavené exponáty, skutočné skvosty Spiša. Exkurzia pokračovala návštevou dreveného artikulárneho kostola a lyceálnej knižnice v Kežmarku. Na výstave bola sprístupnená aj tvorba kežmarského výtvarníka Pavla Wavreka pod názvom Spišskými uličkami. Popradské archivárky pripravili pre účastníkov aj večerné programy, kde vystúpil súbory Vagonár, Fortuna a Trend.
Za symbol archívnych dní si archivári zvolili rímskeho boha Janusa, boha s dvomi tvárami, z ktorých jedna hľadí do minulosti a druhá do budúcnosti. Naznačuje nepretržitosť historického diania zachyteného v archívnych dokumentoch. Tvorcom znaku podujatia archivárov – archívnych dní v Slovenskej republike – je Ladislav Vrteľ.
Prvá odborná archívna konferencia bola veľmi úspešná. Jej najväčším prínosom bolo stretnutie archivárov z rôznych inštitúcií – z Kancelárie národnej rady SR, Diplomatického archívu Ministerstva zahraničných vecí SR, Matice slovenskej, SAV, Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej galérie, Slovenskej televízie a iných inštitúcií, ktorí sa navzájom nezvykli stretávať a vymieňa si svoje skúsenosti pre nejestvovanie vhodnej platformy. Veríme že sa zrodila krásna archívna tradícia, ktorá bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
Božena Malovcová