XI. archívne dni v Slovenskej republike (Žilina, 2007)

Pod pojmom archivár si väčšina laickej verejnosti predstaví starčeka s dlhou bielou bradou sediaceho za stolom a s okuliarmi na nose čítajúceho staré, zaprášené listiny, knihy a spisy. V súčasnej dobe je však opak pravdou. Archivári všetkých vekových kategórií z rôznych archívov a inštitúcií, pre ktorých je práca súčasne koníčkom, sa stretli na svojom obľúbenom podujatí už po jedenástykrát. Tentoraz ich v dňoch 23. – 25. mája 2007 privítalo mesto Žilina. Staré písomností, ktoré nám evokujú slovo archív, na odbornom archivárskom podujatí nahradili slová digitalizácia, skenovanie, elektronické informačné systémy. Pre XI. archívne dni v Slovenskej republike sa odbornou témou stali Archívy 21. storočia – sprístupňovanie archívnych fondov a nové technológie. Na trojdňovom podujatí odznelo 20 príspevkov od erudovaných slovenských, českých, maďarských, nemeckých, rakúskych i slovinských archivárov, ako aj odborníkov na informačné systémy. Hlavnými organizátormi podujatia boli Spoločnosť slovenských archivárov, MV SR – odbor archívov a registratúr, MV SR – Štátny archív v Bytči, pobočka Žilina a Bach systems, s. r. o.

V stredu 23. mája 2007, po prezentácii všetkých účastníkov, podujatie otvorili svojimi pozdravnými príhovormi predstavitelia Mesta Žiliny, VÚC a MV SR. Ako posledná pozdravila prítomných predsedníčka SSA Zuzana Kollárová, ktorá vo svojom príhovore zhrnula ročné pôsobenie nového výboru SSA. Výboru sa podarilo za krátke obdobie svojej činnosti obnoviť vydávanie stavovského časopisu Fórum archivárov, koncom roka 2006 spustiť webovú stránku spoločnosti a vypísať súťaž o cenu Elemíra Rákoša, ktorá sa bude udeľovať archivárom a historikom do 30 rokov za odbornú štúdiu z oblasti archívnictva a pomocných vied historických. Taktiež výbor vyvinul maximálne úsilie na rozšírenie spolupráce so zahraničnými partnermi, výsledkom čoho je aj tohtoročná bohatá účasť archivárov zo zahraničia na tohoročnej odbornej archívnej konferencii. Nedalo sa nespomenúť aj kroky ohrozujúce slovenské archívnictvo, najmä avizované prepúšťanie archivárov. Členovia výboru sa v tejto veci obrátili listom na ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka, aby zvážil takéto rozhodnutie. Ďalšou temnejšou stránkou sa stala novela zákona č. 395/2002 Zb. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, pri ktorej sa výbor stotožnil s názormi pedagógov FiF UK, študijného odboru archívnictvo, aby bola v zákone ponechaná požiadavka archívneho vzdelania a tiež doplnenie textu pripravovanej legislatívnej normy o vedeckú činnosť archivárov. Všetky požiadavky budú uverejnené vo Fóre archivárov.

Po úvodných pozdravoch prišli na rad odborné prednášky. Veľmi širokej téme – elektronickému archívnemu informačnému systému z pohľadu archivára sa venoval Ladislav Vrteľ z OAR MV SR. Koncepciu digitalizácie v slovenskom archívnictve a jej realitu priblížil Jozef Hanus zo Slovenského národného archívu. Juraj Šedivý z FiF UK v Bratislave predstavil koncepcie digitalizácie niektorých zahraničných projektov najmä v Nemecku a Rakúsku. Digitalizácii v Slovenskom národnom archíve sa venovali Monika Péková a Robert Maretta. Monika Péková sa zamerala predovšetkým na súčasný stav digitalizácie, problémy s tým súvisiace a perspektívy do budúcnosti a Robert Maretta priblížil konkrétne digitalizáciu stredovekých listín v SNA. O skenovaní veľkoformátových dokumentov do formátu A0, ako sú mapy a plány, informovali Elena Kašiarová a Marta Kalnovičová zo Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici. Po prestávke odzneli ďalšie tri referáty od odborníkov – Krasimír Damjanov z firmy BACH systems, s. r. o. predstavil prítomným komplexný informačný systém archívu. Elektronickú bádateľňu, hlavne sprostredkovanie spracovaných archívnych dokumentov bádateľom v rámci projektu bádateľňa.sk v priamej nadväznosti na program Janus Archiv, prezentovali Tomáš Bílý a Zdeněk Matych z firmy NetPro systems, s. r. o. Ako posledné vystúpili so svojou prezentáciou Alena Prešovská a Alena Malachovská z organizácie pre informatiku verejnej správy IVES v Košiciach, ktoré popísali prácu s administratívnym systémom úradu WinASU. Na záver odbornej časti prvého dňa rokovania sa po diskusii konala ešte prezentácia firiem.

Druhý deň bol venovaný hosťom zo zahraničia a ako prvý vystúpil Josef Riegler zo Štajerského zemského archívu v Grazi, aby porozprával o digitalizácii a prístupe k obsahu historických novín. Gerald Maier a Udo Herkert z Badensko-Württenberského krajinského archívu predstavili archívny informačný systém v Nemecku na príklade ich domovského archívu. Andrea Farkašová z Archívu hlavného mesta Budapešť hovorila o vyhotovovaní databáz z archívnych fondov maďarských archívov na dátových nosičoch ako CD ROM a DVD. Krzysztof Stryjkowski zo Štátneho archívu v Poznani sa zameral na využívanie výpočtovej techniky v poľských archívoch na príklade Štátneho archívu v Poznani. Po prestávke Miroslav Kunt z Národného archívu v Prahe oboznámil prítomných s elektronickými archívnymi pomôckami a digitalizáciou u našich západných susedov v Českej republike O informatizácii v slovinských archívoch informoval Ivan Fras z Historického archívu v Ptuji. Odbornú časť ukončil Radoslav Ragač z Ústavu pamäti národa v Bratislave svojím príspevkom o digitalizácii francúzskymi očami. Ako už býva zvykom, v popoludňajších hodinách sa účastníci podujatia mali možnosť zúčastniť dvoch exkurzií pripravených žilinskými archivármi. Veľký zážitok ponúkla plavba na pltiach po Váhu v historicky najznámejšom úseku – v strečnianskej úžine, z ktorej sa skytal nádherný pohľad na krásnu prírodu spolu s dvomi dominantami – hradmi Strečno Starý hrad. Menej odvážni, resp. obávajúci sa plavby na pltiach, navštívili hrad Strečno, ktorý sa viaže s menom svätice zo Strečna – Žofiou Bosniakovou. Príroda ukázala svoju silu a slnečné lúče vystriedal silný hustý lejak, na ktorý doplatili najmä účastníci prehliadky hradu – „pltiaci“ archivári vystúpili na súš suchou nohou.

V posledný deň konferencie zazneli referáty odborných pracovníkov zo štátnych aj špecializovaných archívov. Ako prvý vystúpil Pavel Wimmer zo Štátneho archívu v Bratislave s príspevkom Štátny archív a webová prezentácia. Viera Horváthová a Rajnička Latoová sa podelili o svoje skúsenosti s digitalizáciou v podmienkach banskobystrickej pobočky štátneho archívu. Martina Orosová predstavila Archív Pamiatkového úradu v Bratislave, ktorý je o krok bližšie k archívu 21. storočia. Milan Antonič nás v záverečnom referáte podujatia oboznámil s digitalizáciou Archívu STV v Bratislave. V záverečnej diskusii odzneli štyri diskusné príspevky Juraja Roháča, Leona Sokolovského, Jozefa Hanusa a Ladislava Vrteľa.

Archivári v tomto neľahkom období, v ktorom nielenže nie je docenená ich práca, ale prepúšťaním hrozí obmedzenie ich činnosti len na služby verejnosti, sa lúčili s nádejou, že snáď o rok, na ďalšom takomto podujatí, sa bude môcť skonštatovať – situácia v slovenskom archívnictve sa napriek všetkému zlepšila... 

Zuzana Kotianová