„Víťazstvá a prehry“ slovenského archívnictva po roku 1989 hodnotili účastníci XIV. archívnych dní, ktoré sa konali v Komárne v dňoch 25. – 27. mája 2010 v kongresovej sále Univerzity J. Selyeho. Archívne dni usporiadala Spoločnosť slovenských archivárov v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR – odborom archívov, Štátnym archívom v Nitre – pobočkou Komárno a Sekciou archívnictva a pomocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV.
Rokovanie otvorili pozdravné príhovory predstaviteľov mesta Komárno, MV SR – odboru archívov, Spoločnosti slovenských archivárov a MV SR – Štátneho archívu v Nitre, pobočka Komárno. V prvej prednáške opisovali peripetie archívnej legislatívy v posledných dvoch decéniách predstavitelia odboru archívov Jozef Hanus, Peter Kartous a Mária Španková. Profesor Richard Marsin z Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave porovnal činnosť Vedeckej archívnej rady pred a po roku 1989. Otázke zefektívnenia akvizičnej činnosti archívov v nových podmienkach sa venoval Radoslav Ragač zo Slovenského národného archívu. Na nedostatky v predarchívnej starostlivosti upozornila Mária Munková zo Štátneho archívu v Bratislave.
Druhý blok prednášok hodnotil uplynulý vývoj vzdelávania budúcich archivárov a to najskôr v príspevku Leona Sokolovského na Katedre archívnictva a PVH Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, potom podobne o stave a perspektívach štúdia archívnictva na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove podrobne referovala Marcela Domenová. Na záver prvého dňa konferencie analyzovala Zuzana Kollárová dvadsať rokov činnosti Spoločnosti slovenských archivárov. Prvý rokovací deň uzavrela prehliadka časti pevnostného systému Komárna a expozície epigrafických a umeleckých pamiatok v lapidáriu.
Druhý deň sa viac venoval premenám v jednotlivých archívoch. Zmeny v Slovenskom národnom archíve objasňoval referát Evy Vrabcovej, v Štátnom ústrednom banskom archíve v Banskej Štiavnici zase príspevok Eleny Kašiarovej. Šarlota Drahošová zo Štátneho archívu v Nitre sumarizovala vývoj v štátnych archívoch s regionálnou územnou pôsobnosťou a Veronika Nováková spolu s Oľgou Kvasnicovou zvažovali víťazstvá a prehry v pobočkách, teda v bývalých okresných archívoch. Špecializovaným verejným archívom sa venovali Júlia Ragačová z OAR MV SR a Elena Machajdíková z Archívu Slovenského národného múzea v Bratislave. V záverečnom príspevku Tibor Erdélyi, zástupca generálneho sponzora, firmy EMBA Trade, spol. s. r. o., hodnotil a upozornil, aký dopad mali zmeny v archívoch na infraštruktúru dodávateľov materiálno-technického vybavenia. Po rokovaní absolvovali návštevníci exkurziu po meste Komárno.
Tretí deň vyplnilo valné zhromaždenie Spoločnosti slovenských archivárov, kde bol zvolený nový výbor. Súčasne prebiehalo i otvorené diskusné fórum na aktuálne otázky slovenského archívnictva.
Príspevky, i keď každý z iného uhla pohľadu, sa dotýkali rovnakých okruhov zvolenej problematiky. Pokiaľ zostávame v zjednodušenej súvahe „víťazstvá a prehry“, väčšina archivárskej society cítila, že sa ocitla na strane „prehry“. Výstižne tento pocit zachytila odpoveď v jednom z dotazníkov z prostredia bývalých okresných archívov: „O akých víťazstvách chcete hovoriť? Zažili sme len menšie, či väčšie prehry.“
Hoci sa archivári už krátko po novembrových udalostiach roku 1989 prihlásili k obrodnému pohybu nášho národa, verejnosť ich považovala len za jednu zo zložiek kolabujúceho režimu – obávaného vnútra. S neveľkým porozumením sa práve vtedy stretla snaha zachrániť archívne dokumenty straníckych a bezpečnostných zložiek, a tak sa z naivity i vypočítavosti časť dokumentov nepodarilo pre budúcnosť zachrániť. Deregulácia, vyslovovanie dôvery a nedôvery, rehabilitácie, reštitúcie a ekonomická transformácia obsadili verejný priestor a prenikli aj do archívov.
Nová doba si vyžiadala aj modernizáciu zákona č. 149/1975, no všetky tri jeho novely boli vnímané len ako čiastkové riešenia. Nepodarilo sa zriadiť nielen „samostatný archívny úrad“, ale ani samostatnú sekciu archívnictva na ministerstve. Negatívne stanoviská zaujali prednášajúci aj k rozdeleniu odboru archívov a registratúr na odbor archívov a na odbor registratúr a správy dokumentov ministerstva vnútra. Vyriešenie dvojkoľajnosti riadenia archívov začlenením pod MV SR vnímali archívy rôzne. Slovenský národný archív (predtým Štátny ústredný archív SSR) stratu právnej subjektivity (2001) pociťoval ako jednu z najnegatívnejších zmien. Smerom na východ Slovenska sa však našla aj pozitívna odozva začlenenia okresných archívov do riadiacich štruktúr MV SR.
Prednášajúci nekritizovali len nekompetentnosť riadenia, nedostatočné financovanie a celkový nezáujem kompetentných o hospodársku situáciu archívov, archívnych budov a v nich uložených archívnych dokumentov. Veľmi negatívne vnímali premenu archivárov, pôvodne odborných zamestnancov venujúcich sa aj vedecko-výskumnej činnosti na administratívnych pracovníkov – štátnych úradníkov. Archívy sa premenili na krížence úradov s registratúrnymi strediskami. Odborné činnosti vytlačila narastajúca správna agenda. Negatívny trend vo vývoji podporilo aj odstúpenie od pôvodne zákonnej požiadavky, aby aspoň jeden pracovník archívu bol absolventom vysokoškolského štúdia archívnictva, ktorých, od roku 2007, už môže nahradiť hocijaký „špecialista“ z nejasného „príbuzného odboru“. Tým sa univerzitné štúdium archívnictva stalo de iure nepotrebné. Istú nepotrebnosť pocítili archivári aj počas celoplošných prepúšťaní (1998, 2007), hoci v roku 2003 sa reálne hovorilo o výhľadovom zvýšení počtu pracovných miest.
I keď sa po prevrate v našom prostredí nevyskytli extrémne prípady osobného „vybavovania si účtov“, viaceré príspevky poukázali na zmeny, ktoré nastali v komunikácii a vzájomných vzťahoch vo vnútri archivárskej komunity. Objavili sa isté animozity vo vzťahoch medzi oblastnými a okresnými archivármi. Paradoxne prednášajúci upozornili, že diskusie boli viac diskusiami pred rokom 1989 a že pri rozhodovaní sa mal uplatňovať skôr širší konsenzus, než len rozhodovanie na úrovni jedného alebo niekoľkých jednotlivcov (úradníkov), pretože širší konsenzus má aj záväznejší charakter a predstavuje kolektívnu zodpovednosť. Dokonca z prostredia špecializovaných archívov zaznelo upozornenie na viaznucu komunikáciu a neinformovanosť pri rozhodnutiach, o ktorých sa dozvedali až vtedy, keď do vývoja už nemohli zasiahnuť.
Nejednotný postup vplýval aj na vnímanie archívov verejnosťou. Nepodarilo sa zakotviť ich v povedomí a vedomí verejnosti ako rešpektované zmysluplné inštitúcie. Archivárska komunita tu premeškala neopakovateľnú šancu v čase, keď spoločnosť pochopila (napr. v rámci reštitúcií) dôležitosť jestvovania archívov. Objektivizácii obrazu archívov nepomáhali ani nadriadené orgány. V rokoch 2005 – 2007, v diskusiách súvisiacich s predarchívnou starostlivosťou, dostali archívy z vedenia ministerstva upozornenie, že len jeho tlačový odbor má právo informovať verejnosť. Jediným „hovorcom“ archivárov sa stala Spoločnosť slovenských archivárov a jej časopis Fórum archivárov.
Dve uplynulé desaťročia vnímali prednášajúci aj napriek mnohým pozitívam ako inštitucionálny úpadok charakterizovaný obmedzením kompetencií sekcie verejnej správy, slabnúcim postavením odboru archívov a Vedeckej archívnej rady. V roku 1991 zanikla akvizičná komisia, v roku 2001 zanikol Kabinet vedy a výskumu (SNA) a koncom roka 2007 ustala činnosť Ústrednej komisie pre predarchívnu starostlivosť. Poklesol aj počet záujemcov o štúdium archívnictva a jeho absolventi sa len v skromnej miere dostávali do archívov. A tak archivári na týchto archívnych dňoch s nádejou očakávali zmeny, ktoré im malo priniesť nové vedenie odboru od 1. januára 2009.
Miroslav Martinický
Odkazy na použité pramene:
RAGAČOVÁ, Júlia (zost.). Archívy po roku 1989. Víťazstvá a prehry. Zborník príspevkov zo XIV. archívnych dní v Slovenskej republike, ktoré usporiadala Spoločnosť slovenských archivárov v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR – odborom archívov, Štátnym archívom v Nitre – pobočka Komárno a Sekciou archívnictva a pomocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV. Komárno 25. – 27. mája 2010. Bratislava : Spoločnosť slovenských archivárov, 2011. 148 strán. ISBN 978-80-970660-8-6.
MACHAJDÍKOVÁ, Elena. XIV. Archívne dni v Slovenskej republike. In Slovenská archivistika, 2010, roč. XLV, č. 2, s. 151-156.