Myšlienka vzniku Spoločnosti slovenských archivárov sa zrodila na pôde bývalého Štátneho ústredného archívu v Bratislave (dnes Slovenský národný archív) na celoštátnom stretnutí slovenských archivárov 21. decembra 1989. Revolučná nálada, pád totality a úsilie občanov o získanie slobody, nezávislosti a demokracie v plnej miere zasiahli aj pospolitosť archivárov. Možnosť slobodne sa združovať a spolčovať vyústila do konštituovania stavovskej organizácie ako občianskeho združenia, ktoré na zakladajúcom valnom zhromaždení dňa 4. apríla 1990 prijalo svoje stanovy (registrované na MV SR dňa 26. 4. 1990). Za prvého predsedu bol zvolený Elemír Rákoš a za čestného predsedu Michal Kušík. Členmi výboru a revíznej komisie sa stali: Veronika Nováková, František Palko, Jozef Klačka, Ladislav Vrtel, Ján Dubovský, Jana Harantová, Juraj Roháč a Peter Zoričák, Jozef Hanus, Ján Šulavík a František Žifčák. K myšlienkam SSA sa v tom čase prihlásilo 260 pracovníkov archívov.
Svoje poslanie vnímala SSA od začiatku v širokej sfére odborných, sociálnych, výchovných, vzdelávacích i kultúrnych otázok. Chcela byť zástancom práv svojich členov, partnerom i oponentom oficiálnych riadiacich štruktúr, formovateľom a spolutvorcom slovenského archívnictva, ale aj platformou pre posilňovanie identity archivárov a ich postavenia v spoločnosti. Už v prvom roku svojej existencie rozvinula bohatú aktivitu. V úsilí prekonať neinformovanosť a izoláciu svojich členov i ostatných archivárov začala SSA v októbri 1990 vydávať časopis Fórum archivárov, ktorý redakčne zabezpečovali pracovníci Štátneho ústredného archívu SR Jozef Hanus, František Bokes a Peter Magura.
V novembri 1990 sa 70 slovenských archivárov prvýkrát vybralo na odbornú exkurziu do viedenského štátneho archívu a v tom istom mesiaci sa stretli na vedeckom sympózium Paleografia, epigrafia a kodikológia dnes na Čingove v Slovenskom raji. V transformujúcej sa slovenskej spoločnosti sa SSA veľmi intenzívne zúčastňovala riešenia platových záležitostí archivárov, prípravy nového zákona o archívnictve, prípravy koncepcie rozvoja slovenského archívnictva, no bola ústretová aj aktuálnym spoločenským požiadavkám. Obdobie od založenia SSA do roku 1994 sa nieslo v znamení búrlivých spoločenských premien a hľadania vlastnej identity.
Dňa 1. júna 1994 sa konalo valné zhromaždenie v Rajeckých Tepliciach, na ktorom bola za predsedníčku spoločnosti zvolená Veronika Nováková a za čestného predsedu Elemír Rákoš. Výbor spolu s revíznou komisiou pracoval v zložení: Anna Buzinkayová, Ján Dubovský, Jozef Karlík, Zuzana Kollárová, Juraj Roháč, Ladislav Vrtel, František Žifčák, Ferdinand Uličný ml., Jozef Hanus, Katarína Magurová a Milan Mišovič. V tomto čase sa začalo obdobie koncepčného rozvoja spoločnosti v súlade s vývojom archívnych spoločností v zahraničí, medzi ktorými sa SSA úspešne etablovala. Významným počinom, na podnet predsedníčky spoločnosti, sa stalo organizovanie vedeckej konferencie Archívne dni v SR. Ich hlavným obsahom bolo prerokovávanie aktuálnych odborných archívnych problémov i záležitosti týkajúcich sa archívnej spoločnosti, spojených so spoločenským podujatím upevňujúcim kolegiálne vzťahy v komunite. Na prvých archívnych dňoch sa stretli archivári v roku 1997 v Poprade.
Veronika Nováková bola za predsedníčku zvolená aj v roku 1998, na valnom zhromaždení v Šamoríne. Nový výbor mal týchto členov: Igor Graus, Mária Kačkovičová, Milan Mišovič, Milena Ostrolúcka, Juraj Roháč, Ladislav Vrteľ, Zuzana Kollárová, Mária Šániková, Jozef Hanus, Šarlota Drahošová a Elena Kašiarová. V októbri 2002 zvolilo valné zhromaždenie v Senci po tretíkrát za predsedníčku Veroniku Novákovú. Za členov výboru a revíznej komisie si archivári zvolili Juraja Roháča, Annu Buzinkayovú, Máriu Kačkovičovú, Zuzanu Kollárovú, Gábora Strešňáka, Elenu Kašiarovú, Elenu Machajdíkovú, Ladislava Vrtela, Jozefa Hanusa, Rudolfa Hudeca a Valériu Hrtánkovú.
Po roku 2000 sa SSA ovplyvnená politickým vývojom musela venovať novým požiadavkám slovenskej spoločnosti. Od roku 2001 sa SSA vyjadrovala k návrhu zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Archivári sa museli vyrovnávať s obrovským nárastom administratívnych prác v súvislosti s reštitúciami, rehabilitáciami a pod. Zamestnanci štátnych archívov sa stali štátnymi zamestnancami, čo sa okamžite premietlo aj do ich pracovných náplní a štátne archívy sa z pamäťových inštitúcií postupne menili na úradovne verejnej správy. SSA napriek apelovaniu na špecializovanú profesiu archivára nedosiahla v komunikácii s ministerstvom vnútra výraznejšie úspechy. O akcie organizované SSA bol však naďalej medzi archivárskou obcou mimoriadny záujem a členská základňa sa úspešne rozrastala. Intenzívna bola najmä zahraničná spolupráca s partnerskými inštitúciami v Česku, Maďarsku a Poľsku.
Na valnom zhromaždení v Levoči 22. 6. 2006 obsadila post predsedníčky SSA Zuzana Kollárová, ktorá pracovala s výborom v zložení: Juraj Roháč, Elena Machajdíková, Mária Kačkovičová, Lucia Krchnáková, Oľga Kvasnicová, Veronika Nováková, Radoslav Ragač, Ladislav Vrtel. Revíznu komisiu tvorili: Jozef Hanus, Valéria Hrtánková, Gábor Strešňák. Zmeny vo verejnej správe a prepúšťanie zamestnancov archívov spôsobili v mnohých archívoch kritickú situáciu, na čo SSA v roku 2007 reagovala verejným vyhlásením ku kritickej situácii v ochrane archívneho dedičstva Slovenskej republiky, ktoré podporilo množstvo partnerských spoločností doma i v zahraničí. SSA sa tiež vyjadrila ku kritickej situácii Archívu mesta Bratislavy a vyzvala podpredsedu vlády a ministra vnútra na jej riešenie. Mimoriadne náročné obdobie pre celú archivársku obec znamenala novela zákona o archívoch a registratúrach z dielne ministerstva vnútra, ktorá nerešpektovala názory odbornej archívnej verejnosti a rozdelila skromnú komunitu archivárov na dva tábory.
Napriek nepriaznivým politicko-spoločenským okolnostiam sa činnosť SSA pod vedením Zuzany Kollárovej aktívne rozvíjala. V roku 2006 vypísal výbor súťaž o Cenu Elemíra Rákoša pre mladých absolventov archívnictva do 30 rokov, ktorej sa však zúčastnila len jedna archivárka Katarína Bodnárová, ktorá získala prvú cenu. O ďalšie ročníky neprejavili mladí archivári záujem. Od roku 2007 začala SSA používať nový erb, ktorý navrhol a výtvarne stvárnil heraldik Ladislav Vrtel, a ktorý bol zapísaný do Heraldického registra SR. Valné zhromaždenie v Skalici v roku 2008 iniciovalo zapojenie slovenských archívov do osláv Medzinárodného dňa archívov, ktoré sa na celom svete konajú okolo 9. júna. Ako prvý sa do akcie zapojil v roku 2009 Archív mesta Košice. Odvtedy sa táto možnosť prezentovať bohatstvo archívov v celosvetovom kontexte stala tradíciou, do ktorej sa zapájajú mnohé štátne aj špecializované archívy. Pri príležitosti 20. výročia vzniku SSA navrhol člen výboru Ladislav Vrtel plaketu, ktorou boli ocenení viacerí žijúci i nežijúci archivári, ale aj sponzorské firmy EMBA Trade a Bach systems, ktorí sa zaslúžili o rozvoj slovenského archívnictva.
Zuzanu Kollárovú vystriedal na predsedníckom stolci Radoslav Ragač, zvolený na valnom zhromaždení SSA 27. mája 2010 v Komárne. Jeho výbor mal týchto členov: Juraj Roháč, Elena Machajdíková, Mária Grófová, Ladislav Vrtel, Lucia Krchnáková, Veronika Nováková, Oľga Kvasnicová, Zuzana Kollárová a Katarína Kučerová Bodnárová, ktorá nahradila Luciu Krchnákovú. Do revíznej komisie bolo zvolených päť členov: Mária Kačkovičová, Gábor Strešňák, Monika Péková, Henrieta Žažová, Lenka Pavlíková. Aj tento výbor sa okrem hlavných aktivít musel zaoberať komplikovanou situáciou v slovenskom archívnictve a stále aktuálnemu prepúšťaniu pracovníkov archívov. V oblasti zahraničnej spolupráce sa SSA stala členom Medzinárodnej rady archívov a úspešne budovala kontakty najmä s krajinami V4, ale aj so Slovinskom a Rakúskom. K prestížnym udalostiam patrili návštevy generálneho sekretára Medzinárodnej rady archívov Davida A. Leitcha na archívnych dňoch v Trnave a Bratislave, ktorý ocenil atmosféru a integrovaný spoločenský rozmer slovenskej archívnej society. SSA sa spolupodieľala na sympóziu k 80. narodeninám prof. Jozefa Nováka a podporila tradíciu udeľovania pamätných plakiet za zásluhy o rozvoj Spoločnosti slovenských archivárov. Veľkému záujmu sa naďalej tešili zahraničné odborné exkurzie. Bola vytvorená nová webová stránka SSA, na ktorej sa objavila elektronická verzia Fóra archivárov, a SSA sa prvýkrát objavila aj na sociálnej sieti Facebook.
Na valnom zhromaždení v Prešove 21. mája 2014 sa predsedníčkou spoločnosti stala Mária Grófová. Spolu s ňou pracovali vo výbore SSA Juraj Roháč, Martina Orosová, Marta Švoliková, Zuzana Kotianová, Marta Bednárová, Ladislav Vrtel, Mária Novosádová, ktorú po odstúpení vystriedala Mária Hešková. Do revíznej komisie boli zvolení: Gábor Strešňák, Henrieta Žažová, František Chudják. Stále aktívna, otvorená a kritická Veronika Nováková, neustále volajúca po modernizácii archívov aj po stránke manažmentu, bola na návrh Heleny Grežďovej menovaná čestnou predsedníčkou SSA, čím jej členská základňa vyjadrila svoje uznanie za jej neúnavnú prácu pri budovaní dobrého mena spoločnosti. V tomto volebnom období pripravilo ministerstvo vnútra reorganizáciu siete štátnych archívov a nový spôsob ich riadenia v rámci programu ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa). SSA sa napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo zlepšiť konštruktívnu komunikáciu s odborom archívov a registratúr MV SR a zasiahnuť do štruktúry a právneho postavenia štátnych archívov, ktoré stratili svoju právnu subjektivitu a z archivárov sa stali úradníci ministerstva vnútra podliehajúci viacstupňovej kontrole v každom obore svojej činnosti. Opätovne sa rozhodovalo o osude Archívu mesta Bratislavy, ktorý mal byť zlúčený so Štátnym archívom v Bratislave. Kritická situácia mestského archívu sa vyriešila až jeho prevzatím pod Magistrát mesta Bratislavy v roku 2016.
Každoročným vrcholným podujatím archivárov na Slovensku sú až do súčasnosti archívne dni, ktoré sa po Poprade konali v Šamoríne (1998), Banskej Bystrici (1999), vo Vyhniach (2000), v Mojmírovciach (2001, Ochrana archívneho dedičstva v SR – súčasný stav, problémy a perspektívy na prahu tretieho tisícročia), Senci (2002, Archívy a verejnosť), Liptovskom Jáne (2003, Archívy a vzdelávanie), Trenčíne (2004, Päť decénií archívnej legislatívy na Slovensku), Košiciach (2005, Archívny manažment), Levoči (2006, Dejiny archívov), Žiline (2007, Archívy 21. storočia. Sprístupňovanie archívnych fondov a nové technológie.), Skalici (2008, Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva v archívoch), Bojniciach (2009, Archívy v krízových situáciách), Komárne (2010, Archívy po roku 1989. Víťazstvá a prehry.), Humennom (2011, Zbierky v archívoch), Trnave (2012, Verejná správa po roku 1945 v zrkadle archívnych dokumentov), Bratislave (2013, Veda, kultúra a šport v archívnych dokumentoch), Prešove (2014, Prvá svetová vojna v archívnych dokumentoch), Liptovskom Mikuláši (2015, Digitalizácia archívneho kultúrneho dedičstva a 25. výročie založenia Spoločnosti slovenských archivárov), Tatranskej Lomnici (2016, Bitka pri Moháči – historický medzník v dejinách strednej Európy – 490. výročie), Martine (2017, Osobné fondy – od akvizície po digitalizáciu – s osobitným dôrazom na osobné fondy archivárov alebo Čo nám zostalo po našich predkoch a čo zostane po nás?!), Spišskej Novej Vsi (2018, Kultúrne dedičstvo v archívnych dokumentoch) a Nitre (2019, Od elenchu po e-archiv. Archívne a registratúrne pomôcky včera, dnes a zajtra).
Z významnejších akcií archivárov treba spomenúť oslavy 50. výročia vzniku Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici v roku 2000 a Slovenského národného archívu v Bratislave v roku 2004. V roku 2014 sa na pôde Univerzity Komenského v Bratislave konalo podujatie venované 60. výročiu prijatia zákona o archívnictve Prvý krok na ceste k modernej organizácii československého archívnictva. Od roku 2015 organizuje SSA okrem májových archívnych dní zimný odborný seminár venovaný osobnostiam slovenského archívnictva. Doteraz sa konali podujatia zasvätené Michalovi Kušíkovi (Bratislava, 2015, Storočnica Michala Kušíka 1915 – 2000), Elemírovi Rákošovi (Bratislava, 2016, Spomíname na Elemíra Rákoša 1935 – 2003), Jozefovi Watzkovi (Bratislava, 2017, Jozef Watzka – vzdelaním historik, srdcom archivár 1927 – 1990) a Jozefovi Kočišovi (Bytča, 2018, Bytčiansky archivár Jozef Kočiš).
Časopis Fórum archivárov zažíval obdobia vzostupov a pádov. Nová generácia pracovníkov Slovenského národného archívu sa postupne dištancovala od členstva a aktívnej práce v SSA, čo postihlo aj Fórum archivárov. Jeho vydávanie sa mnohokrát podarilo najmä vďaka úsiliu predsedníčky SSA Veroniky Novákovej pod patronátom šalianskej pobočky Štátneho archívu v Bratislave. Skromná printová podoba mesačníka sa pretransformovala na elektronickú formu štvrťročníka prístupnú na internetovej stránke www.archivari.sk. Významná zmena nastala v roku 2015, keď bol časopis zaregistrovaný v zozname elektronických periodík a bolo mu pridelené ISSN. Skvalitnila sa jeho grafická aj obsahová úroveň a po zániku Slovenskej archivistiky sa časopis stal jediným archivárskym publikačným priestorom. Odvtedy vychádza trikrát ročne a jeho prípravu zabezpečuje samostatná redakčná rada volená výborom SSA.
Významným edičným počinom SSA bolo v roku 2000 vydanie Sprievodcu po slovenských archívoch v slovenskom a anglickom jazyku od Zuzany Kollárovej a Jozefa Hanusa. Svoju edičnú činnosť SSA obohatila o zborníky zostavované z príspevkov prednesených na archívnych dňoch. Prvé dva (Archívy 21. storočia. Sprístupňovanie archívnych fondov a nové technológie, 2007 a Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva v archívoch, 2008) vyšli v elektronickej forme na CD nosičoch so zvukovými nahrávkami prednášok a fotografiami. Prvý tlačený zborník s názvom Archívy v krízových situáciách bol vydaný z príspevkov prednesených na XIII. archívnych dňoch v SR v roku 2009. V tomto roku SSA vydala aj reprezentačný nástenný kalendár s témou miniatúr na archívnych dokumentoch. Zborník SSA vychádza pravidelne raz ročne a nachádza si svoje miesto aj vo vedeckých knižniciach iných odborníkov a inštitúcií.
Od prvých rokov existencie SSA sa jej členovia zaoberali veľkolepými projektmi terminologického a biografického slovníka. Ideu Biografického slovníka slovenských archivárov sa v elektronickej podobe podarilo naštartovať až v rokoch 2018 – 2019. Čoskoro sa stane skutočnosťou aj jeho printová verzia. Práce na terminologickom slovníku prevzalo pod svoju gesciu ministerstvo vnútra bez účasti SSA.
Ku dňu 31. mája 2006 mala Spoločnosť slovenských archivárov 388 členov. Po revízii členskej základne a vylúčení členov, ktorí si viac ako dva roky neplnili povinnosti člena SSA a nereagovali na výzvy výboru, sa členská základňa ustálila na 230 riadnych členoch. Za celú éru SSA bolo vydaných 586 členských preukazov.