PhDr. František Sedlák, CSc. (1925 – 1998) stál pri počiatkoch organizovaného slovenského archívnictva, keď sa po absolvovaní univerzitného štúdia v roku 1950 zamestnal v ústredí Pôdohospodárskeho archívu. Viac ako tri desaťročia strávil v Slovenskom národnom archíve, z toho väčšinu času ako vedúci vtedajšieho oddelenia feudalizmu a zástupca riaditeľa. Bol odborníkom na spracovávanie archívnych fondov feudálnych panstiev, ich správu a hospodárske dejiny raného novoveku. 

Odborné aktivity F. Sedláka boli veľmi komplexné. Bol blízkym spolupracovníkom Historického ústavu SAV, okrem vedeckých štúdií písal aj popularizačné články a svoje vedomosti odovzdával študentom „archívnej nadstavby“ na Strednej knihovníckej škole v Bratislave, aj na Katedre československých dejín a archívnictva Filozofickej fakulty UK v Bratislave. 

Jubilejný desiaty ročník seminára z cyklu Osobnosti slovenského archívnictva sme venovali práve Františkovi Sedlákovi pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. 

Na podujatí sa zúčastnili aj dcéry Dr. Sedláka, pani Fridrichová a pani Hrončeková s rodinami. Seminár sa konal na pôde Filozofickej fakulty UK na Šafárikovom námestí v učebni historikov č. 424, ktorú si zo študijných čias pamätali aj mnohí z vyše 60 prítomných účastníkov. Tri nosné prednášky si pripravili kolegyne zo Slovenského národného archívu – Ivana Červenková, Michala Máriássyová a Miriam Kuzmíková – v ktorom Sedlák pôsobil väčšinu života a kde je uložený aj jeho osobný fond. Ďalšie prednášky o diele Františka Sedláka predniesli Štefan Hrivňák, Ondrej Šály a Veronika Nováková. 

Po ich odznení sa rozprúdila diskusia o niektorých odborných otázkach, ale najmä o Dr. Sedlákovi. Pre prítomných príbuzných boli mnohé informácie z pracovného života jubilanta prekvapujúce a tešili sa, že otca a starého otca môžu poznať aj z inej stránky. V spomienkach kolegov, priateľov a rodiny sa postupne rodila podoba človeka, ktorého sme na začiatku seminára nazývali formálne „doktor Sedlák“, no na konci to už bol dobre známy „Feri“. 

To je koniec-koncov čaro všetkých seminárov venovaných nežijúcim osobnostiam slovenského archívnictva. V ich priebehu sa duch jubilanta postupne zhmotňuje a pridávaním nových a nových informácií, spomienok i fotografií sa z neznámej postavy stane dôverne známy muž či žena, ktorých si aj mladšia generácia prítomných dokáže dobre predstaviť za písacím stolom či v pracovnom plášti medzi archívnymi regálmi. A možno ich to aj pohne vytiahnuť z knižnice diela, ktoré po sebe zanechali. 

Podrobnú správu o priebehu seminára si môžete prečítať v periodiku Archívny almanach, roč. VIII, 2026, č. 1.