XIX. archívne dni v Slovenskej republike (Liptovský Mikuláš, 2015)

Už po devätnástykrát sa zišli archivárky a archivári zo všetkých kútov Slovenska na svojich archívnych dňoch, sympóziu, ktoré každoročne organizuje Spoločnosť slovenských archivárov v spolupráci s niektorým archívom, odborom archívov a registratúr MV SR a Sekciou archívnictva a pomocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Tretí májový týždeň sa hostiteľom archivárskej society stal špecializovaný Archív Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ktorého partnermi boli Mesto Liptovský Mikuláš, Mesto Liptovský Hrádok spolu s ďalšími spoločnosťami a firmami. Záštitu nad podujatím prevzalo Ministerstvo životného prostredia SR.

Do čarokrásneho Liptova sme sa všetci tešili a nesklamali sme sa. Privítala nás panoráma hôr zaliata jarným slnkom a vysmiate archivárky a múzejníčky hostiteľskej inštitúcie. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) spolu s archívom sídli v zrekonštruovanej budove františkánskeho kláštora z 18. storočia, v ktorej už bolo všetko pripravené na inštaláciu novej expozície. Prezenčné listiny sa rýchlo zapĺňali a podpisy účastníkov sa zastavili na čísle 138. Konferenčná sála dýchala nedočkavosťou, program sa mohol začať.

V jeho úvode odzneli uvítacie príhovory riaditeľky SMOPaJ Dany Šubovej, predsedníčky SSA Márie Grófovej, mikulášskeho primátora Jána Blcháča, hrádockého primátora Branislava Trégera, Márie Mrižovej, poverenej vedením odboru archívov a registratúr sekcie verejnej správy MV SR a generálneho sponzora, riaditeľa firmy Deltech Pavla Vrbičana. Slovo dostali aj zástupcovia zahraničných hostí a poslucháčom sa prihovorili predseda Českej archívnej spoločnosti David Valůšek, za Spoločnosť rakúskych archivárok a archivárov riaditeľka Viedenského mestského a krajinského archívu Brigitte Rigele a podpredseda Spoločnosti maďarských archivárov Zoltán Ólmosi.

Odborný program prvého dňa konferencie bol zameraný na nanajvýš aktuálnu tému digitalizácie archívneho kultúrneho dedičstva. Vďaka projektom masovej digitalizácie archívnych dokumentov majú aj archivári bohaté skúsenosti s touto metódou sprístupňovania retrospektívnych informácií. Po procese hľadania najvhodnejších technických a technologických riešení sú namieste ďalšie otázky. Prvotné nadšenie z možností, ktoré poskytuje digitalizácia, vystriedalo vytriezvenie a zamýšľanie sa nad budúcimi úlohami., ktorí V prvý a tretí deň konferencie odzneli príspevky osemnástich prednášajúcich.

Kvôli povinnostiam organizátorov odznela prvá prednáška zo strany hostiteľom. Kolektív v zložení Eva Greschová a Eva Bartošová z Archívu SMOPaJ, Alena Kulíková z firmy Microform a Krasimír Damjanov z firmy Bach systems prezentovali projekt Digitalizácia fondov a technická podpora informatizácie v oblasti ochrany prírody, ktorý spoločne realizujú od roku 2008. Ambicióznym cieľom projektu je modernizácia programových nástrojov na elektronické spracovávanie fondov a zbierok v digitálnej podobe, komplexné zabezpečenie zálohovania dát, vybudovanie vhodného informačného systému, vybudovanie tzv. otvorenej inštitúcie a najmä zvýšenie informačnej a komunikačnej gramotnosti v oblasti ochrany prírody. Súčasťou projektu nebola len samotná digitalizácia, ale celkové vybudovanie a zabezpečenie podmienok pre všestrannú činnosť archívu. Vlastnej digitalizácii predchádzalo spracovanie dokumentov v aplikácii Bach ProArchiv a triedenie dokumentov podľa druhu, z čoho vyplývalo skenovanie na príslušnom skenovacom zariadení, nasledovala kompletizácia dokumentov, indexácia skenov a záverečná kontrola. Digitalizovali sa najmä spisové a obrazové záznamy z korporatívnych a osobných fondov a zbierok dokumentujúce dejiny ochrany prírody a objavovanie jaskýň na území Slovenska. Bolo vytvorených celkovo 690 069 digitálnych objektov, čím sa Archív SMOPaJ postavil na čelo v množstve zdigitalizovaných fondov a zbierok minimálne v sieti verejných špecializovaných archívov. Ďalším krokom bolo sprístupnenie digitálneho archívu on-line na webovej stránke www.archiv.smopaj.sk/vademecum. Tu majú bádatelia priamy prístup k elektronickým archívnym pomôckam a digitalizovaným dokumentom. Archív SMOPaJ úspešne nastúpil na cestu plnenia poslania špecializovaného verejného archívu v digitálnom veku a môže byť inšpiráciou aj pre iné slovenské archívy.

Digitalizácia so stratégiou a štandardmi je nikdy nekončiacou sa prácou, konštatovala riaditeľka Viedenského štátneho a krajinského archívu Brigitte Rigele. Archív vlastní 51 km archívnych dokumentov, z čoho je okolo stotisíc plánov a štyristotisíc fotografií. Tisíce dokumentov je už zdigitalizovaných prostredníctvom rôznych cudzích projektov, napr. monasterium.net, WAIS, Wien Kulturgut, Yad Vashem a digitalizovali tu aj americkí mormóni. Väčšinu týchto projektov možno nazvať náhodnou digitalizáciou bez dodržania štandardov a doplnenia metadát. V súčasnosti mestský viedenský archív uskutočňuje digitalizáciu 45 000 prihlasovacích lístkov z rokov 1900 – 1974, na ktorých sú zachytené osobné údaje okolo 6 000 osôb, často významných osobností. Viedenskí archivári vidia problémy aj v tom, že ich informačný systém dokáže dobre prezentovať len jednotliviny v zbierkach a fondy s jednoduchou štruktúrou, no nie je vhodný pre zložitejšie fondy a archívne súbory. Napríklad spracovanie spisu o dedičstve Ludwiga van Beethovena, ktorý má 175 listov, trvá stážistom dva týždne. Brigitte Rigele položila niekoľko základných otázok, prečo vlastne máme digitalizovať archívne dokumenty? Aké na to máme dôvody? Je to len preto, že teraz na tú sú peniaze? Ako dokážeme uspokojiť najčastejšie požiadavky bádateľov? Koľko stojí dlhodobé uchovávanie digitalizovaných dokumentov na serveroch? Dokumenty s citlivými právnymi záležitosťami nemôžu byť zdigitalizovaním sprístupnené, dokumenty pre genealogické výskumy, rodinné záležitosti či vedecké potreby sú tiež prístupné len v obmedzenej podobe. Máme digitalizovať celé fondy alebo len vybrané najvýznamnejšie jednotliviny? Podľa B. Rigele by digitalizácia v budúcnosti mala spĺňať tieto požiadavky: zameriavať sa na najviac ohrozené archívy/fondy, digitalizovať inventarizované dokumenty, používať formáty s najnižšou kvalitou aká je možná (!) a sprístupniť digitálne objekty on-line.

Digitálny obsah webovej stránky Maďarského národného archívu a jeho virtuálne výstavy predstavil Szilveszter Dékány. Maďarské archívy sa digitalizácii venujú veľmi intenzívne už niekoľko rokov a digitálne objekty archívnych dokumentov prezentujú na stránkach, ktoré sú známe aj slovenským bádateľom. S. Dékany predstavil okrem hlavnej stránky Maďarského národného archívu www.mnl.gov.hu aj ďalšie, napr. www.adatbazisokonline.hu, www.hungaricana.hu, www.eleveltar.hu. a ukázal, aké možnosti vyhľadávania a prehliadania dokumentov poskytujú. Maďarský národný archív reaguje na aktuálne témy a historické výročia tvorbou virtuálnych výstav, v ktorých využíva svoje archívne bohatstvo a atraktívnou a komfortnou formou ho prezentuje širokej verejnosti. Pomáha tak nielen priblížiť historické fakty ukryté v autentických dokumentoch, ale aj budovať obraz archívu ako zaujímavej a prospešnej pamäťovej inštitúcie.

Popoludňajší blok otvorila prednáška Márie Mrižovej z odboru archívov a registratúr MV SR, ktorá referovala o projekte Elektronický archív MV SR. Projekt je financovaný v rámci prioritnej osi 1 programu OPIS a jeho cieľom je zabezpečiť trvalé uloženie elektronických archívnych dokumentov v správe MV SR, ich autenticitu, hodnovernosť, neporušiteľnosť ich obsahu a čitateľnosť, ako aj sprístupnenie a zverejňovanie občanom a zamestnancom verejnej správy. Projekt by sa mal realizovať v rekordnom čase, od samotného začiatku vo februári 2015, po letnom testovaní funkčnosti, až po nasadenie do prevádzky v októbri 2015, t. j. v priebehu deviatich mesiacov. Ako vyplynulo z ďalších informácií, vhodnejšie by bolo používanie názvu Elektronický archív Slovenska (EAS). Bude totiž nielen centrálnym úložiskom elektronických dokumentov ministerstva vnútra, ale mal by riešiť všetky procesy uskutočňované v štátnych (aj iných) archívoch, ktoré je možné elektronizovať, teda predarchívnu starostlivosť, preberanie a ukladanie archívnych dokumentov prevzatých od pôvodcov, sprístupňovanie archívnych fondov v súlade s medzinárodnými archívnymi štandardmi (ISAD(G), EAD), vytváranie elektronických archívnych pomôcok, vedenie evidencie, ochranu archívnych dokumentov, komfortný prístup bádateľov k elektronickým a digitalizovaným dokumentom, efektívne poskytovanie služieb verejnosti. Elektronický archív Slovenska bude integrovaný na Ústredný portál verejnej správy a stane sa súčasťou široko chápaného e-Governmentu. V najbližšej budúcnosti čaká odbor namáhavá práca pri migrácii 4 600 archívnych pomôcok z celoštátnej evidencie AFondy a migrácia 80 TB zdigitalizovaných archívnych dokumentov, ktoré majú byť následne sprístupnené verejnosti. Ďalšia digitalizácia a tvorba študijných kópií štandardizovaným spôsobom bude zabezpečená po vybudovaní 10 veľkokapacitných skenovacích pracovísk, z ktorých sa digitalizáty budú prenášať do Elektronického archívu Slovenska. Digitálny vek, do ktorého sa vrútil náš svet, už aj Slovensko tlačí k rozširovaniu počtu a kvality elektronických služieb, ktorým sa nemôžu vyhnúť ani archívy. Podľa M. Mrižovej by mal ďalší vývoj smerovať, okrem podpory digitalizácie, k automatizácii a štandardizácii tvorby archívnych pomôcok a centralizácií registrov a evidencií. Dodávam, že na tomto procese by sa mali aktívne podieľať samotní archivári, čo však predpokladá ich vysokú kvalifikovanosť v oblasti moderného „digitálneho“ archívnictva. Súčasťou života archivára na Slovensku sa musí stať celoživotné vzdelávanie a rozvoj špecifických vedomostí a zručností v súlade so svetovými trendmi, ktoré sprostredkúva napríklad aj Medzinárodná rada archívov. Úspešnosť prvej fázy predstaveného projektu si budú môcť čitatelia overiť už túto jeseň.

K téme digitalizácie archívnych dokumentov si pripravila prednášku aj Monika Péková z odboru archívov a registratúr MV SR, ktorú nazvala Od analógového archívneho dokumentu k jeho digitálnej kópii. Dá sa povedať, že M. Péková má najlepší prehľad o priebehu digitalizácie v štátnych archívoch, čo aj potvrdila exaktnými informáciami, ktoré na konferenciu priniesla. Štátne archívy sa pri digitalizácii svojich dokumentov riadia metodickým pokynom odboru archívov MV SR, ktorý platí od roku 2011 a upravuje zásady systematickej digitalizácie, jej technické parametre a tvorbu metadát. Je otázne, nakoľko je táto smernica záväzná aj pre iné typy archívov a či o jej existencii vôbec vedia. M. Péková stručne predstavila jednotlivé medzinárodné štandardy, ktoré pripravuje a vydáva Medzinárodná rada archívov (International Council on Archives) a sú prístupné na jej webovej stránke. Potom sa sústredila na to, ako je štandard ISAD(G) pre vytvorenie komplexného archívneho opisu implementovaný v aplikácii AFondy, ktorá slúži na celoslovenskú evidenciu archívov a archívnych fondov. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť fakt, že plné znenia najnovších verzií medzinárodných štandardov vydaných ICA v rokoch 2011 – 2012 stále nie sú prístupné v slovenskom preklade, slovenskí archivári o nich veľmi nevedia, a podľa dostupných informácií, ich analýza nie je ani súčasťou vzdelávacieho procesu študentov archívnictva. Ak chce slovenské archívnictvo držať krok s vývojom archívnictva vo svete, je viac než nutné orientovať pozornosť aj na túto oblasť archivistiky.

Po diskusii k prednáškam, ktoré odzneli v prvý deň konferencie, sa uskutočnila prezentácia firmy EMBA, ktorej výrobky poznajú všetci archivári na Slovensku, a firma patrí k dlhoročným sponzorom a podporovateľom archívnych dní.

V podvečerných hodinách sa skupiny archivárov vybrali na prehliadku mesta Liptovský Mikuláš, jeho pamiatok a pamätihodností s výkladom miestnych sprievodkýň. Prešli sa ulicami a námestiami, vstúpili do synagógy a „vyšplhali“ sa na modernú vyhliadkovú vežu Múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, odkiaľ sa im naskytol krásny výhľad na panorámu mesta na pozadí horských vrcholov. Večer pripravili organizátorky vynikajúce pohostenie v priestoroch múzea spojené s ochutnávkou liptovských špecialít.

Záujem členov Spoločnosti slovenských archivárov a ďalších účastníkov archívnych dní primäl organizátorov sympózia k zaradeniu bloku prednášok o aktuálnych otázkach slovenského archívnictva, ktorým sa začal druhý rokovací deň. Hlavné slovo patrilo Márii Mrižovej, ktorá archivárskej obci predstavila víziu moderného slovenského archívnictva. Nie je tajomstvom, že v súčasnosti sa realizujúca reorganizácia siete štátnych archívov vyvoláva kontroverzné až negatívne reakcie, ktoré rozdeľujú archivársku societu na dva tábory. Myslím, že kameňom úrazu je v tomto prípade nedostatočná komunikácia a slabá informovanosť. Modernizácia v najširšom zmysle tohto slova francúzskeho pôvodu znamená prispôsobenie sa trendom novej doby. Ako ju máme chápať v oblasti archívnictva? Či sa nám to páči alebo nie, žijeme vo veku vlády informačných technológií, digitálny svet kladie nové požiadavky na fungovanie a poslanie verejnoprávnych inštitúcií. Ani konzervatívne slovenské archívnictvo nemôže pred nimi naďalej zatvárať oči. Lipnutie na tradičných praktikách, ktoré zlyhávajú vo svetle nových poznatkov, prináša skôr záhubu. Modernizácia je doslova otázkou prežitia.

Jedným zo znakov modernej doby už od 18. storočia je posilňovanie moci štátu a jeho neustála kontrola a dohľad nad informáciami. Tejto dimenzie sa pravdaže slovenské ministerstvo vnútra nemieni vzdať, naopak, posledný vývoj organizácie verejnej správy potvrdzuje stúpajúcu moc tohto rezortu, ktoré sa pod rúškom efektivity, spoľahlivosti a otvorenosti vkradlo takmer do všetkých oblastí života občana. Posilnenie dohľadu odboru archívov a registratúr v novom postavení „archívnej správy“ nad slovenským archívnictvom prezentovala M. Mrižová ako „modernizáciu procesov riadenia“. Legislatívne ukotvenie novej sústavy štátnych archívov v modely riadenia 9 + 1 predstavuje novelizácia zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach, ktorá by mala byť účinná od 15. októbra 2015. Konkrétne vyjadrenie postavenia, kompetencií a činností jednotlivých archívov a ich predstavených bude zachytené v novom organizačnom poriadku. M. Mrižová sľubuje nový spôsob komunikácie s archívmi a archivármi, ktorého súčasťou budú pravidelné porady, interná elektronická komunikácia, vytvorenie diskusného portálu, zriadenie nových pracovných skupín a komisií, revízia nariadení, usmernení a metodík a väčšie zapojenie mladých archivárov do rozhodovacích procesov a práce odborných skupín. S nutnosťou vzájomnej otvorenej komunikácie nemožno nesúhlasiť, no až realita ukáže, ako sa sľuby naplnia v každodennom živote.

Modernizácia sa v súčasnosti nemôže zaobísť bez elektronizácie a archivári si už nebudú môcť vybrať medzi životom „s technikou alebo bez“. V tejto súvislosti sa natíska niekoľko otázok. Zavedenie elektronického informačného systému na správy registratúry sa už realizovalo a aj Elektronický archív Slovenska sa má čoskoro stať skutočnosťou. Bude nasledovať aj vybavenie štátnych archívov novou výpočtovou technikou a skenovacími zariadeniami? Budú archívy dostatočne technicky a personálne pripravené na poskytovanie e-Gov archívnych služieb? Nie je „zrýchlenie prenosu dát“ len snom budúcnosti, ktorú nám sľubujú IT spoločnosti, ale štát ho finančne nedokáže utiahnuť? V elektronizácii archívnych činností vidíme veľkú budúcnosť. Veríme, že archívom poskytne novú veľkú šancu zviditeľniť sa a výrazne zlepšiť svoj imidž v očiach širokej verejnosti. To môže pomôcť vytvárať nátlak na zodpovedných činiteľov pri zostavovaní rozpočtov, schvaľovaní projektov a zapojenia archívov ako správcov informácií do verejnoprávnych procesov novým, dôležitejším spôsobom.

V ďalšej časti prednášky M. Mrižovej sa auditórium dozvedelo o plánoch v oblasti sprístupňovania archívnych dokumentov, predarchívnej starostlivosti a v závere vystúpenia aj víziu moderného slovenského archívnictva, ktorá má archívom a archivárom priniesť nové možnosti realizácie i pracovného rastu, a hlavne novú nádej posunúť kvalitatívnu úroveň archívnictva a zlepšiť celkový obraz spoločnosti o povolaní, ktoré považujeme za svoje poslanie.

Vystúpenie M. Mrižovej pomohlo nielen zvýšiť informovanosť o tom, ako si „archívna správa“ predstavuje budúcnosť slovenského archívnictva, ale potvrdilo aj účelnosť archívnych dní ako dôležitej platformy na šírenie a zdieľanie informácií, názorov a postojov, o ktorých musíme neustále otvorene, demokraticky a efektívne diskutovať. Aktívna diskusia, ktorá nasledovala po tomto bloku, to len potvrdila. Rozdielnosť názorov je možné prekonať len konštruktívnou debatou, v ktorej všetky strany môžu slobodne vyjadriť svoj postoj a každá strana bude mať záujem hľadať konsenzus.

Pamäťové inštitúcie v rezorte kultúry sa už niekoľko rokov intenzívne zaoberajú problematikou autorských práv a dopadom autorského zákona na sprístupňovanie kultúrneho dedičstva širokej verejnosti. V čase konania archívnych dní prešiel návrh nového autorského zákona prvým čítaním v NR SR a bol postúpený do druhého čítania (od 1. januára 2016 platí zákon NR SR č. 185/2015 Z. z. zo dňa 1. júla 2015 – autorský zákon). Problematika autorských práv nebola ešte na pôde slovenských archívov hlbšie analyzovaná, preto účastníci archívnych dní uvítali prednášku predsedu Českej archívnej spoločnosti a riaditeľa štátneho archívu v Zlíne Davida Valůška o sprístupňovaní archívnych dokumentov chránených autorským zákonom. V Českej republike platí autorský zákon č. 121/2000 Sb., ktorý je veľmi podobný slovenskému zákonu. V § 2 definuje, čo sa pokladá za „autorské dielo“ a z akého okruhu činností môžeme očakávať autorizované diela. Samostatná časť zákona sa venuje tzv. osirelým dielam, t. j. dielam, pri ktorých autora nepoznáme, alebo ho ani po dôslednom zisťovaní nevieme nájsť. Výsledky vyhľadávania autora treba nahlásiť Ministerstvu kultúry ČR. Je dôležité rozlišovať medzi právami osobnostnými a majetkovými. Práve pri uplatňovaní majetkových práv na autorské diela vznikajú problémy aj archívom, ktoré ich nielen uchovávajú a spracovávajú, ale aj sprístupňujú širokej verejnosti, rozmnožujú, vystavujú, požičiavajú a pod. Zákon umožňuje archívom, ale aj knižniciam, múzeám, galériám, školám a iným neziskovým vzdelávacím zariadeniam zhotovovať rozmnoženiny diela na archívne a konzervačné potreby, na nahradenie poškodeného alebo strateného originálu, na sprístupnenie na vlastných technických zariadeniach. Pokiaľ dielo vzniklo pri plnení pracovných a služobných povinností, majetkové práva autora vykonáva zamestnávateľ. Autorské diela sa vyskytujú najmä v špecializovaných archívoch, kde patria k bádateľsky najvyhľadávanejším dokumentom. Nástupom digitálnych technológií je ich rozmnožovanie a opakované zverejňovanie veľmi jednoduché, čo zároveň spôsobuje nárast problémov. D. Valůšek na základe vlastných skúseností odporúčal uzatvárať na rozmnožovanie a publikovanie archívnych dokumentov, ktoré sú autorskými dielami, licenčné zmluvy, ktoré archív ochránia pred prípadnými nepríjemnosťami, ktoré by mohli mať až súdnu dohru. Skúsenosti zo slovenského prostredia zatiaľ nie sú známe.

Predpoludňajšie rokovanie bolo zavŕšené zaujímavým blokom prednášok troch členov výboru SSA, ktorým sme si pripomenuli 25. výročie vzniku Spoločnosti slovenských archivárov. Faktografické prezentácie dokumentov z registratúry spoločnosti, ale aj osobné spomienky, ktoré predniesli Mária Grófová, Veronika Nováková a Juraj Roháč boli poučné najmä pre „mladých“ členov Spoločnosti, ale aj tí „starí“ si už mnohé údaje potrebovali pripomenúť. Vznik SSA je nerozlučne spätý so „zamatovou revolúciou“. Po vlne demonštrácií, ktoré sa prehnali Bratislavou v novembri a decembri 1989 a pod vplyvom krvavých udalostí v Rumunsku, sa slovenskí archivári stretli 21. decembra 1989 na Križkovej, aby sa prihlásili k obrodnému pohybu nášho národa za všeľudské ideály občianskeho, politického a národného sebaurčenia, za realizáciu ideí demokracie, slobody a rovnosti. V 11 bodoch predostreli svoju víziu budúcnosti slovenského archívnictva, napr. vytvoriť Slovenskú archívnu správu, ktorá by bola priradená k Úradu vlády SSR. Nechýbala ani požiadavka rehabilitácie nespravodlivo postihnutých kolegov. V piatom bode sa objavil návrh na založenie Spoločnosti slovenských archivárov. Samotné ustanovujúce valné zhromaždenie SSA sa konalo 4. apríla 1990 v Štátnom ústrednom archíve SSR v Bratislave, ktoré schválilo stanovy SSA a zvolilo výbor na čele s Elemírom Rákošom. Za čestného predsedu SSA bol zvolený Michal Kušík. Jednou z prvých aktivít SSA boli podnety na zlepšenie sociálneho a spoločenského postavenia archivárov, pripomienky k návrhu nového zákona o archívnictve, zdôrazňovala sa potreba novej koncepcie slovenského archívnictva a kritika a polemika s odborom archívnictva. M. Grófová pripomenula aj archívne dni, ktorých organizácia sa začala v roku 1997 v Poprade. K veľkým úspechom SSA patrí publikačná činnosť, vydávanie zborníkov z archívnych dní a časopisu Fórum archivárov. S odstupom štvrťstoročia by sme si už mohli dovoliť hodnotiť úsilie a činnosť SSA a rekapitulovať jej úspechy či prehry. Bola by to mimoriadne zaujímavá a snáď poučná analýza, ktorá by mohla slúžiť ako východisko pri hľadaní ciest, akými by sa mala spoločnosť uberať v 21. storočí. Uvedomila som si totiž, že v mnohých otázkach sa akoby točíme v kruhu, nevieme sa z nich vymaniť, stále sa nám vracajú a riešenie je v nedohľadne. Na mieste je otázka M. Grófovej: Quo vadis SSA?

Uvoľnenie od náročných tém rokovacieho predpoludnia priniesli poobedňajšie exkurzie: časť účastníkov sa vybrala na Rohačku, opevnené hradisko z doby halštatskej, laténskej a rímskej v katastri obce Ploštín, zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Ďalšia skupina smerovala do Múzea Ladislava Mattyasovszkého v Okoličnom, ktoré sa nachádza vo františkánskom kláštore s gotickým Kostolom sv. Petra z Alkantary a prezentuje diela gotického i barokového sakrálneho umenia a osobnosť nitrianskeho biskupa Ladislava Mattyasovszkého. Tí najodvážnejší sa vybrali na prehliadku Demänovskej jaskyne slobody, ktorá je národnou prírodnou pamiatkou. Demänovské jaskyne predstavujú najväčšiu a najnavštevovanejšiu sústavu jaskýň na Slovensku.

Nadšenie z exkurzie vystriedalo vzrušenie z tradičného spoločenského večera, ktoré organizátorky pripravili v sále Reduty postavenej v roku 1884. Súčasťou oficiálneho programu, ktorým sa večer začal, bolo odovzdávanie pamätných plakiet za zásluhy o rozvoj spoločnosti predstaviteľom zahraničných archívnych spoločností, s ktorými SSA najdlhšie a najintenzívnejšie spolupracuje. Z rúk predsedníčky SSA Márie Grófovej prevzali postupne ocenenie: za Poľské archívne tovarišstvo (Polskie Towarzystwo Archiwalne) jeho predsedníčka Hanna Krajewska, za Spoločnosť maďarských archivárov (Magyar Levéltárosok Egyesülete) podpredseda Zoltán Olmósi a za Českú archívnu spoločnosť predseda David Valůšek. Ocenený bol aj Archív Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva.

Tretí deň archívnych dní sme sa opäť vrátili k téme digitalizácie archívnych dokumentov. Rokovanie otvorila Daniela Tvrdoňová zo Slovenského národného archívu (SNA), ktorá si s Michalom Bartalom pripravila prednášku na tému realizácie digitalizácie v našej najväčšej archívnej inštitúcii v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorého hlavným partnerom je Slovenská národná knižnica v Martine (SNK). Cieľom projektu za 42 miliónov Eur je masová digitalizácia knižničných a archívnych dokumentov, ktorej výsledkom je viac ako 2,5 milióna digitálnych objektov. Na základe zmluvy o partnerstve SNA a SNK z roku 2012 zabezpečil polovicu digitalizátov Slovenský národný archív. Na skenovanie boli vybraté fondy: Sčítanie ľudu z roku 1930, Sčítanie ľudu z roku 1939, Sčítanie ľudu z roku 1940, Ministerstvo kultúry SSR 1969 – 1989 a Slovenský fond výtvarných umení. Fondy sčítania ľudu patria medzi bádateľsky atraktívne dokumenty, poskytujúce množstvo údajov o osobách žijúcich na určitom území v čase sčítania a sú nevyhnutným prameňom najmä pre demografický výskum. Konkrétne kroky na naplnenie projektu sa začali podnikať až v roku 2014. Digitalizačné pracovisko vybavené potrebným technickým zariadením a novými pracovníkmi, ktoré malo vzniknúť v SNA, sa realizovalo len v obmedzenej miere. Digitalizácia najväčšieho počtu záznamov bola zverená súkromnej firme Tender Media Group, s. r. o. v Bratislave. Do jej priestorov sa dokumenty neprevážali v špeciálnych prepravkách zabezpečujúcich maximálnu ochranu papierových dokumentov, ale v obyčajných kartónových škatuliach. Deacidifikácia, čiže odstránenie kyslého pH z drevitého papiera, ktorá mala byť pôvodne súčasťou digitalizácie, sa vôbec nerealizovala. Namiesto toho bolo vybraných 10 % dokumentov, ktoré boli zreštaurované. Kvóta desiatich percent (10 145 dokumentov) bola rýchlo naplnená a na reštaurovanie sa vôbec nedostali najviac zničené hárky, ktoré boli naskenované v pôvodnom, často veľmi poškodenom stave. Nepríjemným prekvapením pre bádateľov bude konečná publikovaná verzia naskenovaných popisných hárkov zo sčítania ľudu, pretože budú mať prekryté všetky osobné údaje, až kým im neuplynie ochranná lehota. Od júna 2014 do apríla 2015 bolo zdigitalizovaných 837 721 dokumentov. Do septembra 2015 ostáva ešte 429 679 kusov. Na záver prednášky D. Tvrdoňová zhrnula plusy projektu masovej digitalizácie, no nevyhla sa ani kritickým pripomienkam.

Zaujímavé postrehy k téme digitalizácie priniesla Kristína Sámelová z Archívu hlavného mesta SR Bratislavy vo vtipnej prezentácii s názvom História mesta Bratislavy v digitálnej podobe alebo Ako prepájame minulosť s budúcnosťou. Zúfalú situáciu nášho najvýznamnejšieho a najväčšieho mestského archívu všetci poznáme. Dalo by sa očakávať, že archív, ktorý zápasí s najelementárnejšími existenčnými problémami, nebude žať úspechy ani na poli digitalizácie. Chýba mu všetko, technika, personál, dátové úložisko. No nejaké úspechy tu predsa sú. Výnimočné archívne bohatstvo, ktoré bolo štátnym i samosprávnym orgánom dlho ľahostajné, je naopak dobre známe vo vedeckých kruhoch i v širšej domácej i zahraničnej bádateľskej verejnosti. Vďaka ústretovosti rôznych „cudzích“ spoločností sa aj AMB môže pochváliť tisíckami zdigitalizovaných dokumentov. Výsledkom známej „mormónskej“ akcie sú zdigitalizované matriky prístupné na stránke www.familysearch.org. Až 5 200 stredovekých listín a približne 800 úradných kníh z rokov 1402 – 1888 si môžu záujemcovia o históriu vyhľadať na portály www.monasterium.net. Časopis Pressburger Zeitung zase nájdete na www.difmoe.eu. Okolo dvesto fotografií divadelných budov naskenovalo Centrum pre výskum divadla v rámci projektu Europeana a sprístupnené sú na www.theatre.sk. Ústav hudobnej vedy, ktorý systematicky vyhľadáva hudobné pamiatky v slovenských archívoch, pridal na stránku www.cantus.sk digitálne kópie breviárov, antifonárov, graduálov a misálov z 13. – 15. storočia. História mesta Bratislavy je príťažlivá aj pre občianske iniciatívy Bratislavské rožky a Historia Posoniensis, ktoré archívne dokumenty skenujú na vlastné náklady. Ako upozornila K. Sámelová, tragické na tom je, že digitálne kópie AMB si bádateľ nemôže pozrieť z jedného prístupového bodu, napríklad zo stránky archívu, pretože nijaká neexistuje. Nevie sa dostať ani k informácii, či nejaké dokumenty z tohto archívu sú vôbec zdigitalizované, pokiaľ nekomunikuje priamo s pracovníkmi archívu. Tak sa vzácne archívne bohatstvo o dejinách nášho hlavného mesta „potuluje“ po rôznych webových portáloch, kde by ich bádateľ ani neskúšal hľadať, a kde samotný archív, ich vlastník a správca, zaniká v popisných metadátach. K. Sámelová si vie predstaviť, ako z tejto situácie vyviaznuť. Vedia to aj „zodpovední činitelia“?

Správu o stave digitalizácie v Archíve železníc SR predniesla Daša Krčová v mene spoluautorov Petra Kalla a Viliama Matušku. Archív vlastní zaujímavú zbierku fotografií siahajúcu do začiatku 20. storočia, ktorú postupne skenuje. Zvláštnosťou pri popise fotografií zobrazujúcich železničné trate je údaj o kilometrickej polohe, ktorý identifikuje geografickú polohu vytvorenia záberu, podľa ktorej sú fotografie roztriedené. Nájdeme medzi nimi napríklad fotografie zo železničnej trate Bánovce – Vojany (1921), z výstavby vodovodu v Hornej Štubni, z rekonštrukčných prác na rôznych miestach Slovenska v roku 1919, električky z Viedne do Bratislavy (1914). Veľký objem prác predstavuje digitalizácia pamätných kníh železničných staníc z rokov 1918 – 1938, ktoré boli zapožičané zo SNA, a z rokov 1938 – 1955, ktoré vlastní archív ŽSR. Záujemcovia si ich môžu prezrieť na webovej stránke ŽSR.    

Niekoľkoročné budovanie Česko-slovenskej digitálnej knižnice, na ktorom sa podieľa Parlamentný archív, bolo témou prednášky jeho riaditeľky Jany Kubíkovej. Spolupráca medzi českou a slovenskou stranou sa realizovala v rokoch 2002 až 2009, počas ktorých bolo zdigitalizovaných 751 856 normostrán. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je portál, ktorý pozná každý historik modernej doby. Poskytuje neoceniteľné informácie o činnosti zákonodarných orgánov Československej republiky v rokoch 1918 až 1992, ako aj o činnosti súčasných parlamentov Českej a Slovenskej republiky. Nachádzajú sa tu aj dokumenty o práci českých a slovenských poslancov v rokoch 1848 až 1918.

Poslednú prednášku XIX. archívnych dní v SR prezentovali Juraj Šedivý a Ján Valo, zástupcovia Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Po všeobecných informáciách zhrňujúcich problematiku digitalizácie predstavili možnosti prezentácie a prístupu k digitalizátom archívnych dokumentov na portáli Pamäť mesta Bratislavy. Je určený laickým aj odborným návštevníkom zaujímajúcim sa o históriu mesta od najstarších čias do súčasnosti. Spája v sebe zdroje pochádzajúce z archívov, múzeí, galérií a knižníc, ale aj od súkromných zberateľov. Zahŕňa nielen písomnosti, mapy, plány, maľby, fotografie, pohľadnice, ale aj predmety, audio a videozáznamy, 3D-vizualizácie. Vyhľadávanie umožňuje filter rozlišujúci materiály, miesta, témy, udalosti, ľudí a zdroje, ktoré je možné skombinovať s časovou osou a mapou. Dokumenty sú prezentované nielen v kvalitnej digitálnej kópii, ale obsahujú aj opis, prepis a preklad textu, datovanie, lokalizáciu a ostatné metadáta. Realizátorom projektu sa zatiaľ podarilo vytvoriť 95 739 digitalizátov v spolupráci s pamäťovými inštitúciami, samosprávami a záujmovými združeniami. Ich heslo ...aby sa nezabudlo na ľudí, miesta a udalosti... môže byť heslom všetkých „strážcov kultúrneho dedičstva“, ktorí sa usilujú o jeho masové sprístupnenie.

Záverečné poďakovanie z úst predsedníčky SSA Márie Grófovej patrilo nielen organizátorom podujatia, prednášajúcim, zahraničným hosťom a sponzorským firmám, ale najmä účastníkom XIX. archívnych dní v Liptovskom Mikuláši, pretože bez nich by organizovanie takýchto podujatí nemalo význam.

XIX. archívne dni priniesli zaujímavé informácie, pozitívne príklady aj prekvapujúco kritické pohľady. Zamysleli sme sa nad budúcnosťou slovenského archívnictva a objasnili sme si, v akom štádium je digitalizácia archívnych dokumentov. Nie každá veta, ktorá počas rokovania odznela, bola dôvodom na úsmev a spokojnosť, skôr naopak. Znamená to, že komunitu slovenských archivárov čaká ešte veľa práce, nové výzvy si budú žiadať nové prístupy, odvahu kráčať nevychodenými cestami a hlavne nadšenie hľadať spoločné riešenia.

Martina Orosová

(skrátené, pôvodný rozsah textu publikovaný in Fórum archivárov. Roč. XXIV, 2015, č. 2 apríl – august, s. 24-34)